Milí priatelia, za posledné roky som zaregistroval desiatky článkov, ktoré sa začínali múdrosťou: „Nové spoločensko-politické zmeny priniesli nové názorové prúdy i do výskumu danej problematiky...“ a potom autori buď horekovali, že staré časy sú fuč, alebo sa nadchýnali, aké je všetko parádne. Všetci sa opierali o míľnik 1989, poniektorí ho označovali a dodnes označujú za „mýlnik“ od slova mýlka. Nič iné mi z tých článkov neutkvelo. Ja som mal v osemdesiatom deviatom desať rokov. Našou najväčšou vidiecko-detskou revolučnou rebéliou bolo, že keď sme išli po ulici, revali sme ľuďom do gamatkových otvorov v stene. Užívali sme si to.

Tak som si kúpil autíčko na diaľkové ovládanie. Už som jedno mal, pred vyše tridsiatimi rokmi, fakt drahý dar, asi z Tuzexu, neprežilo ani prvú jazdu, na konci chodby som neskoro zareagoval, dvere do pivnice neboli zatvorené, zrútilo sa zo schodov a rozbilo sa na márne kúsky. Až mi je trápne napísať, že išlo o jeden z najtraumatizujúcejších zážitkov z detstva. Ale dvere do pivnice už som potom nenechal nikdy otvorené.

Už pol roka hlavné nemecké médiá uverejňujú stále nové informácie o snahe pedofilov ovplyvňovať politiku tamojšej strany Zelených v 80. rokoch. Cieľom bolo zmeniť zákony tak, aby štát nestál v ceste pohlavnému styku medzi deťmi a dospelými.

Milí priatelia. Odborníci, laici i mudrlanti sa naprieč dejinami snažili ľudí zadeliť do skupín. Pre jedných to znamenalo bezpečie a privilégium šliapať druhým po hlavách. Pre tých druhých to bolo prekliatie. Pred rokmi bolo populárne rozdeľovať ľudí podľa pohlaví a tvrdiť, že jedni sú z Marsu, druhí z Venuše. Naša učiteľka prírodopisu tvrdila, že je z opice. My sme verili, že sme z Boha. Dnes rozčúlené hlasy vravia, že niekde vo svete už neexistujú muž a žena, ale že v rámci rovnosti sú všetci akési „to“.

Ernesta Valka som spoznal v Mozartovom dome. Bolo to zvláštne mravenisko. Sídlila tam VPN, ale aj právna poradňa, kde dával ľuďom praktické právne rady a túžil po budovaní právneho štátu. Vedľa mala Gaba Langošová psychologickú poradňu a hore v kukani možno ešte stále sedeli zašití eštebáci. Cez nabodnutú telefónnu ústredňu v Dome politickej výchovy, ktorý tam sídlil pre novembrom 1989, mali v rukách tretinu Bratislavy.

Jeseň sa v Moskve prejavuje okrem iného tým, že ľudia prestanú omývať svoje autá. Lesknú sa len Rolls Royce, Lamborghini, Ferrari a Maybachy. Ostatné sú od všadeprítomného hnedého moskovského prachu (ponosovala som sa roky na káthmandský prach, ale tento je tiež výživný), ktorý dážď nerovnomerne nanesie po celej ploche vozidla. Na to sa nalepia malé opadané listy, zachytia sa pod stierače, a tak sa pri pohľade na tonto nový jesenný šat nedá autám určiť ani vek, ani farba a niekedy ani značka. Proste jesenné auto.

V programe malých životných zmien, ktoré vám na začiatku každého mesiaca odporúčame, vás tentoraz budeme žiadať o veľa. Darujte svoj čas, vedomosti, ponúknite svoje kontakty. Nielen váš život bude lepší.

Milí priatelia. Sú veci exkluzívne a sú veci všedné. Tie exkluzívne ofukujeme, snívame o nich, vážime si ich a obdarúvame nimi. Všedné sú všedné – sivé, obyčajné, všeobecné, ľahko dostupné, niekedy až odkopnutiahodné. Po čase aj exkluzívne veci zovšednejú. Ktovie, ako by dopadol život Rómea a Júlie, keby sa boli zobrali... Banálny koniec, alkohol, nevera, domáce násilie...

Ahoj Ďuri, pred dvoma týždňami som si na Slovensku zabudla mobil, aj ruský aj slovenský. Dnes mi ho kamarát, čo mal cestu do Moskvy, priniesol. Keď som ho zapla, našla som sms od Teba. Ťažko vysvetliť, prečo som nenapísala článok už dva týždne. Tému som mala. Aj dve. Času nijako menej alebo viac ako obyčajne.

Ako si vytvoriť a zachovať hlboké priateľstva v čase šialeného networkingu? Vyskúšajte pár tipov od odborníkov a Macka Pu a zažijete malú zmenu s veľkým dôsledkom.