Keď mala moja sestra premiéru filmu Krehká identita v Slovenskom dome v Prahe, premietač zabudol dať dolu kryt z premietačky. Film bol, až na malý krúžok v strede, úplne rozostrený. Keď to sestra zbadala, zhíkla: „Ale takto som to nenatočila!“ Premietač sa na ňu otočil a bez mihnutia oka jej oznámil: „Ale natočila. Vy točíte takéto rozostrené zábery.“ „Ach,“ vzdychla sestra a bezvládne padla do kresla. Srdce jej búšilo a v hlave počula len hukot. Siahla po whisky na stole a už sa do konca filmu nespamätala. Keď po čase premietač zistil, že to on sám zabudol dať kryt z premietačky dole, nepovedal ani mäkké f.

Uprostred babieho leta som si zašiel, tu v Prahe, na farmárske trhy. Ovocie a zelenina ako na výstave. Maďarské klobásy, slovenské, francúzske, balkánske syry, rozvoniaval domáci chlieb a najrôznejšie pečivo. Čerstvé morské ryby, moravské vína, thajské (indonézske, arabské...) dobrôtky, ktoré ste si mohli nechať zabaliť alebo rovno zjesť. Pri jednom stánku som si kúpil kuracinu na paličke s ostrou omáčkou a reďkvičkami. Obsluhovala žena s tradičnou pokrývkou hlavy. K ruke mala Čecha a mladú dievčinu, ktorá hovorila po anglicky.

Pamäť možno len zriedka odložiť niekam na okraj. Pamäť sa nespráva podľa toho, čo je dovolené alebo schválené. Je tu na to, aby pripomínala. Štvrťstoročie sa čínska vláda snažila vymazať udalosti z námestia Tiananmen, ale tisíce mladých ľudí, ktorí protestujú v Hongkongu, pripomínajú práve toto námestie. Nedá sa nemyslieť na muža s nákupnou taškou, ako stojí sám pred tankom, práve teraz, keď títo ľudia žiadajú odchod úradníka, ktorý príliš posluhoval Pekingu a bol preto nepopulárny.

Ako sa žije každodenný život, keď úspory zo dňa na deň stratia hodnotu, štát neprimerane zasahuje aj do toho, čo jeme a ako sa obliekame, keď vzťahy medzi ľuďmi vlčia? S hľadaním odpovede mi pomáhal pamätník mojej babičky, a najmä historička Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV.

História najväčšej futbalovej krajiny bude rozdelená na dve etapy. Na obdobie pred 8. júlom 2014 a na obdobie po ňom. Proklamovaná kolízia superveľmocí sa zmenila na kataklizmu Brazílie. Čierna mora z Belo Horizonte, pre Brazíliu už navždy „ten zápas“.

Na papieri to vyzerá pôsobivo, v skutočnosti je všetko inak, ako by ste očakávali. Nedávno vydaná cyklomapa Liptova obsahuje vyše 600 kilometrov cyklotrás. Ani kilometer z nich nie je novovybudovaný, všetko sú to cesty prvej triedy, poľné cesty či zvážnice.

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

Ťažšie je svet opustiť, ako ho vymyslieť. Autori populárnej literatúry a popkultúry nezriedka podľahnú sami sebe, zamilujú sa do svojho diela. A keď niekto niečo miluje, ťažko sa mu to opúšťa. Preto prakticky nejestvujú fantasy romány, ale existujú stovky, tisíce fantasy ság, so sci-fi je to síce lepšie, ale aj tam je pokračovaní až príliš veľa a komiks a film azda ani netreba spomínať, tie tým trpia najviac.

Nový prezident sa nesmie porovnávať s tými predošlými. Také nízke kritériá urážajú. Buďme nároční: ako obstál Andrej Kiska v prvých sto dňoch v porovnaní s Havlom či Klausom?

Napísať, že necelé dva mesiace pred komunálnymi voľbami vychádza pravica za šašov, by bolo skrášľovaním reality. Neprehľadnosť mestských a obecných koalícií, ako aj lokálnych preferencií, nedovoľuje kategoricky tvrdiť, že tieto voľby sa pre niekoho skončia katastrofou. Ale SDKÚ by si ani nič lepšie nezaslúžila.