Chronických popieračov genderových stereotypov z tohto článku pravdepodobne rozpučí, ale naše biologické danosti jednoducho niektoré umelo vytvorené predstavy o rozdelení mužských a ženských svetov ďalej nepustia.

Od rozdelenia federácie nečelilo Slovensko „existenčnejšej“ výzve, než je budúcnosť Ukrajiny. To, čo na východ od nás vidíme, je prebudenie zo sna o europokoji.

Jsou myšlenky, se kterými sice nesouhlasím, ale snáším je klidně. A pak ty druhé – též s nimi mám potíž, ale má tolerance k nim je dlouhodobě nižší. Do této kategorie patří úvaha, že naše civilizace – rozuměj ta západní, do níž Češi i Slováci patří, je už příliš bohatá, a že by dále bohatnout neměla. Že by dokonce mělo být jakýmsi imperativem doby snažit se bohatnout pomaleji či dokonce vůbec. A vlastně kdybychom trochu zchudli, tak taky dobře. Jistým paradoxem hospodářských dějin je, že s mírou vyspělosti a bohatství daného společenství narůstá počet hlasatelů této ideje. Ti se navíc staví do role „morálně nadřazených“ intelektuálů a z těchto svých výšin nad námi ostatními také svou „pravdu" prezentují.

Najbohatší Čech Petr Kellner a jeho slovenský šéf investícií Martin Štefunko patria do tej kategórie finančníkov, o ktorých sa hovorí, že ak skočia z okna, treba okamžite skočiť za nimi, pretože určite vedia, čo robia. Preto budí zvedavosť, prečo Kellnerova skupina PPF minulý týždeň kúpila za 2,5 miliardy eur (63,6 miliardy korún) českú Telefónicu O2, niekdajší monopolný Telecom.

Odškodné pre Harabina Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave, podľa ktorého musí Generálna prokuratúra zaplatiť šéfovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi odškodné 150-tisíc eur za potvrdenie prepisu jeho telefonátu s Bakim Sadikim. Dôvodom sporu boli vyjadrenia Dobroslava Trnku, ktorými v roku 2008 potvrdil, že prepis telefonátu medzi Harabinom a Sadikim bol súčasťou dohľadového spisu.

Do voleb v Čechii, jak se teď korektně říká, zbývají ještě dva dlouhé týdny (týden je před volbami obzvlášť dlouhý) a už je tu docela velké překvapení.

To, aké surové a nemilosrdné sú k sebe ženy, vystihol už Sándor Márai vo svojich Denníkoch z roku 1943: „ Ženy si seba navzájom nevážia. V očiach ženy nemôže byť nejaká iná žena naozaj ,veľká´ alebo bezvýhradne ,krásna´ či bezo zvyšku ,dobrá´, nesebecká, domácky založená atď. Keď žena vstúpi niekam, kde sedí už nejaká iná žena, miestnosť sa naplní podozrievavosťou. Žena uverí vo veľkosť, bystrosť či ľudskosť inej ženy jedine vtedy, keď o tom má dôkaz. A to tiež len zdráhavo.

Hovorí, že pokiaľ sa Slovensko nebude ochotné postarať o vlastnú obranu, druhí to zaň neurobia. Nedávno navštívil ako účastník konferencie Gobsec Bratislavu. Americký expert na geopolitiku a šéf súkromnej spravodajskej služby Stratfor George Friedman.

Nepamätám si už názov toho filmu, ani meno režiséra, dokonca ani to, či som ho videla v kine, alebo v televízii. Ale nikdy nezabudnem na scénu, keď si filmová postava vyzliekala kabát a podávala ho svojmu priateľovi. Ten sa mu priznal, že už dlho túži po takej modernej koženej bunde. „Tu máš a snívaj o niečom väčšom,“ odsekol a podal mu objekt jeho túžob.