Keby sa tak realita mohla personifikovať a spoločnosť byť reprezentovaná nejakým bytím, tá naša by bola dospievajúcim adolescentom. Niekým, kto naťahuje ruky a nohy a zbavuje sa paternalizmu, aby sa stal dospelým. Náš adolescent sa však ešte neholí a nosí také tesné oblečenie, že ledva dýcha. Každodenný život je ako tesný korzet, ktorý nám v mene zastaranej a disfunkčnej ideológie všetko zakazuje. Toto je opis Kuby, v ktorej dnes žijeme.

Keď sa vracia, hovorí len potichu, zaklepe opatrne na dvere. Je to priateľ, človek, ktorý k nám už vyše roka nechcel chodiť. Nehovorí o tej dlhej dobe, keď sa u nás nezastavil, ani o dôvodoch, prečo sa tak rozhodol, ale v tom spôsobe, ako sa na nás pozerá, je povedané všetko. Bol to strach, ktorý vystavuje skúškam naše city, ktorý vrhá ničivú kyselinu na sľuby vernosti, ktorý ho od nás držal ďalej. Teraz sa vrátil, ale len na pár minút.

Aká sila brzdí vozne vlaku? Statické trenie medzi kolesami a koľajnicami. Aká sila poháňa lokomotívu? Statické trenie medzi kolesami a koľajnicami. To má byť vtip? Nie, aj keď je to celkom vtipné. Statické trenie naozaj niektoré kolesá brzdí a iné poháňa.

Južnoukrajinsk, satelitné mesto jednej juhoukrajinskej atómovej elektrárne. Postávam, hodiny si pozorne vyberám taxikára, aby som našiel toho pravého. Môj plán je chúlostivý – chcem prejsť cez zabudnuté Killing Fields rumunského diktátora Antonesca. V Zadnestersku – dnes z veľkej časti na území Ukrajiny – vykonávalo Rumunsko, spojené s Hitlerom, svoj holokaust. V zime 1941/42 tu boli zavraždení predovšetkým Židia z Besarábie, Bukoviny a z Odesy. Najmenej štvrť milióna, podľa iných výpočtov ešte oveľa viac. Aj kritickí rumunskí historici sa Zadnesterska radšej nedotýkajú.

Imigračná politika nebola na Slovensku nikdy kľúčovou témou. Avšak spolu s tým, ako sa Slovensko stáva relatívne normálnou európskou krajinou, tešiacou sa vysokým životným štandardom, sa skôr či neskôr témou stane – a to aj napriek tomu, že manévrovací priestor slovenských politikov bude obmedzený Európskou úniou. Ak by však človek chcel extrapolovať zo slovenských postojov voči Rómom či zo stredoeurópskych antisemitských tradícií, vzniká obava, že slovenská debata o imigrácii bude vyzerať nepekne.

Remeslo má zlaté dno, vravelo sa kedysi. No pradávne poctivé remeslá v ére čínskych a iných lacných výrobkov vymierajú. Ako dnes žijú u nás kováči, kolári, farbiari, cinári, ševci, kožušníci, remenári či tkáči? Najlepšiu odpoveď získate v starobylom Kežmarku.

Keď sa v roku 1992 zastavila výstavba novej fakultnej nemocnice na bratislavských Rázsochách, šlo vraj len o dočasné prerušenie financovania. V týchto zemepisných končinách význam slova „dočasne“ poznáme – ide spravidla o časový úsek presahujúci 20 rokov.

Stát se moderním rovná se stát se „tím, kdo si uvědomuje svou modernost“. Každý ví, že jev zvaný „uvědomělá modernost“ vznikl v 18. století v Anglii a ve Francii.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí prinášame fotografie sýrskych detí, ktoré žijú v krvavej občianskej vojne. Požiadali sme dvanásťročných slovenských školákov, aby napísali, ako vnímajú osudy týchto detí. Uverejňujeme najlepší text.

Vy na Slovensku si asi ešte pamätáte Zemanov slávny bonmot z roku 1999 o tom, že popradské pivo je dobré akurát tak na „rozpúšťanie zubných protéz“. A že Zlatý bažant, považovaný za to najlepšie medzi slovenskými pivami, je maximálne taký český výčapný priemer. Slovenským pivárom Zeman odporúčal, aby si slovenským pivom nekazili chuť a pili to kvalitné, dovážané z Česka. Slovenských pivovarníkov tým na dlhé roky smrteľne urazil a naštval.