Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Za otvorené hranice

.dalibor Roháč .časopis .týždeň v ekonomike

Imigračná politika nebola na Slovensku nikdy kľúčovou témou. Avšak spolu s tým, ako sa Slovensko stáva relatívne normálnou európskou krajinou, tešiacou sa vysokým životným štandardom, sa skôr či neskôr témou stane – a to aj napriek tomu, že manévrovací priestor slovenských politikov bude obmedzený Európskou úniou. Ak by však človek chcel extrapolovať zo slovenských postojov voči Rómom či zo stredoeurópskych antisemitských tradícií, vzniká obava, že slovenská debata o imigrácii bude vyzerať nepekne.

Nie je novinkou, že i v západnej Európe je imigrácia ožehavou témou z dôvodov kultúrnych, ale aj pre časté obavy z ekonomických a sociálnych dopadov, ktoré cudzinci môžu mať na sklerotické európske trhy práce. Debaty o imigrácii sú často záchytným bodom pre extrémistov a xenofóbov, ktorí sa živia z existujúcich kultúrnych napätí, ale aj z mnohých mýtov, ktoré o imigrácii existujú. Dokonca ani Spojené štáty, ktoré boli tradične národom imigrantov a taviacim kotlom kultúr, sa nevedia odhodlať na schválenie imigračnej reformy, ktorá by dala 11 miliónom nelegálnym migrantom v USA cestu k postupnej legalizácii.
Z istého pohľadu je však imigrácia pomerne jednoduchou témou. Pokiaľ sa zhodneme na princípe, že na nejakej abstraktnej úrovni záleží na blahobyte všetkých ľudí rovnako, tak je ťažké nájsť dôvod, pre ktorý by sme mali s ľuďmi zaobchádzať rozdielne len na základe toho, akého občianstva sú držiteľmi, alebo kde presne na Zemi sa narodili. Navyše, z ekonomickej stránky sa imigrácia javí ako dobrá vec – a aj ako najefektívnejšia forma rozvojovej pomoci. Metaštúdia Michaela Clemensa, ekonóma z washingtonského Centra pre globálny rozvoj, ukázala, že odstránenie bariér pre voľný pohyb práce by za realistických predpokladov zdvojnásobilo globálne HDP. Na porovnanie, potenciálny efekt úplne slobodného obchodu tovarov či pohybu kapitálu na globálne HDP sa v ekonomickej literatúre odhaduje na 1, možno 2 percentá.
Vo svojej novej knihe Exodus (vychádza v októbri) oxfordský špecialista na rozvojové ekonomiky Paul Collier upozorňuje, že mnohé obavy z migrácie sú neopodstatnené. Napríklad efekt zvýšenej migrácie na zamestnanosť a mzdy domácich pracovníkov je veľmi malý – a to aj napriek populistickým sloganom o poľských inštalatéroch, ktoré boli hitom v západnej Európe.
Napriek tomu však Collier nie je zástancom neobmedzených migračných pohybov. Rastúce etnicky a kultúrne odlišné diaspóry narúšajú štruktúru spoločnosti a vedú k oslabenej dôvere medzi občanmi. Nízka dôvera je potom faktorom, ktorý oslabuje funkčnosť systémov sociálnej pomoci a politickú podporu pre ne. Imigračná politika by sa preto mala snažiť o asimiláciu migrantov namiesto bežne praktizovaného multikulturalizmu, ktorý v Británii a inde viedol k vzniku etnických a kultúrnych get.
Collierove obavy, ako aj jeho varovanie pred multikulturalizmom – nie sú neopodstatnené, ale míňajú pointu. Problémom nie je imigrácia, ale sociálna politika a spôsob integrácie migrantov. Odpoveďou na jeho obavy tak nie je postavenie oploteného múru okolo bohatých západných krajín, ale skôr múru okolo našich sociálnych systémov.

Autor je analytik v Cato Institute vo Washingtone DC.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite