Dvanásteho augusta som spolu s kapelou dorazil na piešťanské letisko, dejisko veľmi pekne sa rozrastajúceho festivalu Grape, aby sme zahrali prvý koncert na Grape Stagei. Po zvukovej skúške a odohranom koncerte mojich domovských Teskohippies som sa zmenil z účinkujúceho na návštevníka Grapu so všetkým, čo k tomu patrí.

Generálna prokuratúra vyzvala na jeseň roku 2009 Petra Labaša, dekana Lekárskej fakulty UK, aby sa na dopracovanie znaleckého posudku v prípade Hedvigy Malinovej zaoberal aj mojimi zisteniami. Profesor Labaš tak nikdy nespravil. Čo by som odpovedal, keby sa ma opýtal na moje zistenia?

Prípad Hedvigy Malinovej je súčasťou môjho života už piaty rok, a vtedy na začiatku som si nemyslela, že tak hlboko do neho zasiahne.

Minulotýždňové stretnutie Angely Merkelovej a Nicolasa Sarkozyho prinieslo súbor opatrení, ktoré majú ďalej prehĺbiť ekonomickú centralizáciu v Európe. Na Slovensku zatiaľ zaznievajú hlasy, že nech nastane čokoľvek, za každú cenu sa musíme držať Nemecka.

Môj vzťah k francúzskemu, anglickému a iným svetovým jazykom sa podobá vzťahu k mojej žene: milujem ju, rád ju počúvam, ale neovládam ju. Niežeby sme si so ženou nerozumeli. Máme svetový vzťah.

Hovoria to všetci, ale The Beatles rozhodli o tom, že budem hudobníkom. Je to hudba mojich rodičov. Nemali sme doma gramofón, ale mamina mi doma spievala pesničky The Beatles ako Yesterday alebo Yellow Submarine.

Popkultúra, špeciálne filmová, žiadnu uhorkovú sezónu nepozná. Naopak, práve teraz sa toho deje najviac. Od mája do konca augusta ovláda kiná sezóna blockbusterov, veľkých efektných hlučných filmov, na ktoré je radosť dívať sa. Premýšľať o nich veľa netreba, dôležitejším artiklom na predaj sú v nich však emócie.

Juhoamerickí umelci sú kúzelní. Stage manažér Čyčy vie o nich rozprávať nádherné príhody. Stage manažér ma na starosti chod scény vrátane zákulisia, kontroluje, či majú umelci všetko, čo chcú. A stráži čas. Čas je na festivaloch veľmi dôležitý. Ako vraví iná legenda stage manažingu Hulo: „neviem presne, kedy skupina začne, ale viem presne, kedy skončí“.

Obzvlášť ju majú rady malé deti. Má totiž v sebe istú dávku kúzelníctva. Vyzerá ako stuhnutá farebná voda, chutí ako klzká limonáda. Niekedy je to zvláštne ohybné sklíčko na zákusku, inokedy voňavý gumený cukrík. A pritom je to obyčajná želatína.

„Myslel som si, že sa smejú kuchárovi, a pritom sa smiali mne. A potom som už nikdy nejedol pri kapitánovom stole. To bol koniec mojej kariéry.“ Zaplakal Rimmer. Dal si totiž ohriať gazpacho.