Minulý týždeň sme získali a zverejnili mimoriadne vážnu informáciu o možnom ovplyvnení ústavného sudcu pri rozhodovaní o kauze Čentéš. Napriek tomu ostalo ticho. Prečo?

Štefan Hríb požiadal v Lampe dňa 13. septembra súčasného i minulého ministra vnútra o stanovisko k možným úsporám vo verejnej správe.

Primitívi z Bonanna chcú takmer milión eur, prezident nevie, kde je, keď na poľovačkách tečie ľudská krv, Lampa dostala megapokutu, lebo dotknutí do nej odmietli prísť. Čo s tým?

Príbeh prezidentských volieb, ktorým sa práve svetu prezentuje Česko, je v mnohom poučný. Ale je aj krásny – postupom Karla Schwarzenberga do druhého kola prekonalo Česko samo seba.

Už 21 mesiacov je Slovensko bez generálneho prokurátora, hoci Jozef Čentéš bol zákonne zvolený. Hovorí sa, že jeho menovanie odkladá prezident. Ale ten pán vždy plní len vôľu iných – a oni majú strach.

Hoci rešpektujem kritikov vojny v Iraku, ani odstup desiatich rokov, ani poznanie, že správy západných tajných služieb o zbraniach hromadného ničenia sa nepotvrdili a dokonca ani ťaživý povojnový vývoj nezmenili môj pôvodný názor, že rozhodnutie odstrániť Saddámov režim bolo správne. Mám na to tri dôvody: prvý sa týka zodpovednosti, druhý geopolitiky, a tretí elementárneho zla.

Tá správa z centra východného Slovenska je prekvapujúca – ukazuje, že aj po rokoch straníckeho znásilňovania ostali na Ústavnom súde zrnká práva a svedomia.

Keď sa po prvom novembrovom mítingu na bratislavskom Námestí SNP objavili vzadu za tribúnou herečky zo SND, ktoré nás prišli podporiť, blyslo mi hlavou, že „naša vec je napoly vyhratá“. Lebo herečky z elitného divadla majú absolútny cit pre úspech.

Čo rozumné sa dá povedať o voľbách, v ktorých dvoch lídrov delí jedno percento? Keby Romney získal o stotinu viac, bola by to už iná Amerika? Aký trend je vôbec možné dohľadať v takto dlhodobo ostro rozdelenej krajine? Nie je Obamov tesný triumf skôr vecou momentálnej nálady, krajšieho úsmevu či dokonca náhody (hurikán Sandy), než hlbinnej zmeny Ameriky?

V Československu som žil 27 rokov. A hoci traja moji kolegovia tvrdia, že ten štát musel zaniknúť, pretože v ňom z dvoch národov nevznikla jedna spoločnosť, pokladám sa za dôkaz pravého opaku.