Tak teraz, keď už je toho plný bulvár (aj keď mi je ľúto, že ste to vy nevedeli prví), môžem konečne o tom hovoriť. Môžem konečne písať do tohto svojho týždenného terapeutického denníčka o tom, aké to je, keď sa po 30 rokoch vžívam do roly mamy. Mamy ako takej, ale v tomto štádiu najmä do mamy svojej. Nikdy som to nejako veľmi neriešila, vediac, že som bola, minimálne jednostranne, totálne nechcená, ale teraz, ako sa mi pomaly zväčšuje bruško, a nálady a emócie sa striedajú ako po nejakej šialenej droge, pričom citlivosť je nastavená na maximum, mám pocit, že moja mama musela byť asi bohyňa.

Sú výstavy, ktoré vám pomôžu objaviť autora, ktorého ste doteraz nepoznali. Sú výstavy, ktoré vás naučia vidieť krásu tam, kde ste ju predtým nevideli. A sú výstavy, ktoré vám umožnia zamyslieť sa nad tým, čo vlastne umenie je a ako vzniká.

Pamätáte si na naozajstné párky? Na tie, čo ešte obsahovali mäso? Pamatáte si na mlieko, čo chutilo ako smotana? Pamätáte si na ruskú zmrzlinu, z ktorej človeku išli zimomriavky? Na jahody, ktoré voňali ako z babičkinej záhradky? Ak niečo z toho u nás nájdete, o čom vo väčšine spomínaných prípadov pochybujem, tak jedine v špeciálnom BIO obchode, bude tam milión Fair Trade nálepiek, vyhodíte za to mailand, a to len preto, aby ste jedli normálne žrádlo. Nie v Rusku.

Po päťhodinovom čakaní na hranici sa autobus konečne pohol. Prešiel však len päťsto metrov, keď nás zrazu predbehlo policajné auto, zastavilo na krajnici a autobus hneď za ním. Z auta vystúpil colník v uniforme, z autobusu vodič. Zo skrýše v batožinovom priestore vodič vytiahol debničku tvrdého alkoholu, policajt otvoril kufor na služobnom aute a alkohol spolu naložili. Pred tridsiatimi svedkami si ešte podali ruky a priateľsky sa rozišli. Kvízová otázka: stalo sa mi to a) v Rumunsku, b) v Kazachstane ale c) na Slovensku? Správna odpoveď je c), pretože hraničný priechod Vyšné Nemecké je mystickým územím, kam z Bratislavy nedovidieť ani za dobrého počasia.

Kazimierz Florian Flocke má stisk ruky ako hrdý sedliak. V sobotu predpoludním som s týmto štátnym tajomníkom ministerstva poľnohospodárstva asi hodinu a pol debatoval o poľských roľníkoch a vývoze poľských potravín aj do Česka a na Slovensko. Pri jeho odchode som sa ho po poľsky spýtal na to, čo som tak trochu tušil, ale s istotou som to nevedel. „Pán viceminister, je pravda, že ste Kašub?“ Plocke sa len usmial, a potom mi svojím rodným jazykom odpovedal: „Jo, gwësno.“ To neznamená nič iné ako „Áno, iste.“

Štvrtý ročník piešťanského festivalu Grape je za nami. Niesol sa v znamení skvelých hudobných zážitkov, boja s vrtochmi počasia i v znamení vidieckych oblečkov, ako to počas tohto roku odporúčal dress code.

Načo cestovať cez celé mesto do kina, kde za vami neznámy človek chrústa čipsy a komentuje dej, keď si môžete film pozrieť bez toho, aby ste niekam išli. Zapnete počítač, vyberiete film a vyložíte si nohy. Internet mení filmový biznis na nepoznanie.

Alebo vlastne radšej nie, žiadny otvorený list, ale názov je to dobrý, tak ho nechajme. To bolo takto: Je piatok večer, stojím pod hlavným pódiom a užívam si koncert Tonyho Allena, v tej chvíli absolútny hudobný vrchol festivalu. Afro džez, afro bít, či ako sa to volá, aj fusion by sa mi zdalo namieste, do publika prúdi nenormálna energia, hrajú virtuózne a predsa živelne, krásne.

Na Slovensku sa podľa odborníkov na dvojkrídly hmyz v súčasnosti potuluje päťdesiat druhov komárov. Dá sa vôbec proti takejto presile ubrániť?

Príslovím „čo nie je pokazené, neopravuj“ sa v prípade áut riadiť nemôžeme. Servisom sa síce môžeme snažiť vyhýbať, ako sa len dá, ale prinajmenšom prezúvanie pneumatík a pravidelnú servisnú prehliadku a by sme nemali zanedbávať. Ako si vybrať správny servis?