Dvadsiaty ôsmy október mám rád. Je to taký dobre umiestnený sviatok. Niekde v polovici času medzi letnými prázdninami a Vianocami. Dobre sa nám tá monarchia rozpadla. To so zamatovou revolúciou sme, žiaľ, čakali pridlho, keby to bolo takého tridsiateho apríla, tak by to boli krásne sviatočné dni.

„Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherný čas."

Hovorí o podzemí, ale nie je archeológom starých čias. Jan Konzal, tajne vysvätený biskup a výrazná osobnosť pražskej obce tzv. mlčiacej cirkvi (Ecclesia Silentiae), spomína na dejiny cirkevného podzemia, ale z inej pozície, ako sme zvyknutí. S triumfálnym comebackom po období útlaku nemá skúsenosť.

Možno poznáte ten pocit. Prežili ste spolu dvadsať rokov, poznáte sa tak ako málokto a strašne by ste chceli, aby ten vzťah pekne pokračoval. No zakaždým, keď príde k novému stretnutiu, tak čím ďalej, tým väčšmi zisťujete, že tie stretnutia sú vlastne nanič, a hoci sa tomu zubami-nechtami bránite, čoraz častejšie musíte pritakať okoliu, ktoré hovorí, že je to strašné a nikdy to na nič nebude. A že všetok ten čas, ktorý vám to napĺňa, je strateným, ba trápnym časom.

Neprehľadná situácia, ulice premenené na bojovú zónu, kamene letiace vzduchom, mačety, palice a krv, stupňujúce sa násilie, cielene aj voči zahraničným novinárom. Egypt sa v piatok, v čase našej uzávierky, ocitol na prahu občianskej vojny. Odhady hovoria o viac ako tristo mŕtvych.

Vo vzduchu necítiť tuniský jazmín, ba ani typický ibištek, z ktorého pripravujú vynikajúci čaj, ale slzný plyn a pach horiacich pneumatík. A ak je pravda, že sa pri každej revolúcii hľadá typická farba či vôňa, táto egyptská sa mi navždy spojí s vôňou cibule.

Vláda Ivety Radičovej by mala porušiť jednu nepísanú demokratickú zásadu. Je oprávnený dôvod, aby si politici zobrali na mušku sudcov a zvýšili pritom hlas.

V čase primárok SDKÚ som napísal, že Ivan Mikloš, Dzurindov dvojník, bude lepší líder ako Iveta Radičová. Napriek tomu, že si to stále myslím, nemôžem dnes inak, než sa zastať predsedníčky vlády.

Podľa legendy indiánskeho kmeňa Hurónov zoslal Manitou ľuďom v čase veľkého hladu ženu, ktorá chodila po krajine a dotýkala sa zeme. Kde sa dotkla pravou rukou, vyrástli zemiaky, kde ľavou, vyrástla kukurica. Nakoniec si unavená sadla, aby si oddýchla. Keď vstala, vyrástol na tom mieste tabak.

Tie vyššie napísané dve slová sú bežnou židovskou frázou. Na židovskej svadbe ženích rozbije čašu a hostia zvolajú: „Mazel tov!“ Pri bar micva sa mladíkovi prihovárajú: „Mazel tov!“ Študentke po skúške, športovcovi po vyhraných pretekoch, oslávenkyni na narodeninovej párty ostatní hovoria: „Mazel tov!“