KNIHA Austin Kleon: Kraď jako umělec (Jan Melvil Publishing, 2012)

Generáli odovzdali moc civilnej vláde, Aun Schan Su Ťij je od mája v parlamente. Už sme takmer demokratickí, kričia politickí predstavitelia Mjanmarska do sveta. Dokonca aj vízovú politiku pred pár týždňami uvoľnili. Tak kde je problém?

Buddhistický mních Ašin Issarija (37) alebo Kráľ Nula, ako si sám hovorí, bol jedným z organizátorov Šafranovej revolúcie 2007. Po jej potlačení musel ujsť z Barmy do Thajska. V meste Mae Sot neďaleko barmských hraníc založil knižnicu. Vystupuje verejne, neskrýva sa, hoci vie, že chápadlá barmskej vlády siahajú aj sem.

Bývam aj nebývam v Petach Tikve. Naša mestská časť nie je od centra „starej“ Petach Tikvy ďaleko, ale je iná. Nová výstavba, plno IT firiem, aktívne mladé rodiny a jedna z najvyšších pôrodností v celej krajine. Napriek tomu, že tu žije zväčša sekulárna populácia.

Nech nad tým rozmýšľame akokoľvek, nevieme v tomto roku nájsť výstavu, ktorá by jednoznačne prevyšovala ostatné. Taký silný a komplexný zážitok, aký priniesla v minulom roku výstava Nové Slovensko, sa tentoraz nezopakoval. Udiali sa však aj dobré či silné veci. Ak musíme vybrať jedného favorita, bude to aj tento rok Slovenská národná galéria, Denisa Lehocká, Delete a v závere roka Jana Želibská (text písaný pred otvorením výstavy Krv).

Podivuhodné monumentální svědectví, Bůh a člověk hledající smysl, zdánlivě jen pouhých sedmdesát stránek dialogu o víře a psychoterapii, o spáse a psychickém uzdravení, o Církvi a židech po šoa, o bibli a racionalitě mezi vídeňským psychiatrem Viktorem Franklem a izraelským religionistou Pinchasem Lapidem. Dvouhlas tazatelů naznačuje životní prostor lidské naděje, jde o postoj, o čin a nikoli o řeckou symetrii buď a nebo. Můžeme jen tušit, proč tahle zneklidňující knížka čekala dvacet let na vydání.

Za dobu svého vládnutí nedokázaly myšlenkové tanky ODS vymyslet nic jiného, než co už před sto lety kritizoval jeden ze zakladatelů ruského anarchismu, kníže Petr Alexejevič Kropotkin.

Rozhovor s rumunským Slovákom Jánom Uramom (84) z mesta Tulcea o tom, ako bol najprv vojenským, neskôr civilným námorníkom na Dunaji.

Marcel Strýko, Oleg Pastier, Ivan Kadlečík, Erik Groch, Peter Kalmus, Miro Cipár, Ivan Hoffman, Rudo Sýkora, Daniel Fischer, Ján Budaj, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Ján Langoš, Miro Kusý, Šimečkovci otec a syn…, aby som spomenul aspoň niektorých z tých, čo sa dožili roku 1989, sa za komunizmu neohli – hovorili, písali, maľovali, spievali... slobodne. Paralelná kultúra, ako sme tomu pred rokom 1989 hovorili, na Slovensku existovala. Nebola síce taká početná ako tá česká, ale bola. Tí ľudia riskovali, boli prenasledovaní, zatváraní.

Priveľké množstvo zákonov a ich katastrofálna nekvalita, pre ktorú je na Slovensku takmer nemožná jednoznačná interpretácia – to sú dve vizitky legislatívnej činnosti parlamentu.