Už druhý rok v lifestyle spovedáme a fotíme zaujímavé osobnosti politického, spoločenského a kultúrneho života Slovenska. Vyzvedáme, čo najradšej robia, keď nerobia, aké sú ich drobné životné radosti, cnosti a neresti. Zvykne to byť veľmi zábavné, niekedy až dobrodružné.

Gabriel Kollár je mladý slovenský someliér, ktorý v roku 2010 reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy someliérov. Pracuje pre vinárstvo Elesko. Vrcholí sezóna sektov, a tak nás zaujímalo, aké sekty majú radi Slováci a aké sú najnovšie trendy vo svete.

Zdá sa, že 23 rokov po novembri 1989 je školstvo konečne „in". Ešte nie v zmysle vnímanej kvality či dotiahnutých reforiem, a dokonca ešte stále nie ani v zmysle priorít ? ale aspoň v zmysle pozornosti, ktorú sektoru školstva začína venovať verejnosť. Je to prvý malý krôčik. Prispel k tomu azda aj nedávny štrajk škôl, aj ten však odráža širší trend. Médiá sa školstvu venujú už nielen na bulvárnej úrovni, a nielen keď niečo praskne, vybuchne alebo spadne. Pozornosť ku školstvu nepochybne prilákal aj minister školstva Dušan Čaplovič svojou razanciou často kontroverzných riešení (i keď požiadavky na financie mu, zdá sa, energiu odobrali). Viacerí reformátori školského prostredia sa napriek Čaplovičovej snahe o väčšiu štátnu kontrolu nad vzdelávaním usilujú o zriadenie vlastných škôl. Noví ľudia, napríklad z manažérskeho prostredia, sa opatrne púšťajú do nových projektov vo vzdelávaní. Prekladajú sa knihy so školskou tematikou a aspoň v odbornej verejnosti sa diskutuje o tých, ktoré len nedávno vo svete vyšli. A objavujú sa aj nové nadácie, podporované z firemného prostredia. Blýska sa teda na časy?

KNIHA Balla: Oko KK Bagala, 2012 Ballovo Oko by si zaslúžilo väčší priestor, no k autorovi hustých, úsporných textov aj my pristúpime husto a úsporne. „Je tento les taký dôležitý?" pýta sa v tretej a zároveň poslednej poviedke v knihe Herceg rozprávača. „Pravdaže je. Aký zmysel by malo chodiť po lese, ktorý nie je dôležitý?"odpovedá mu otázkou rozprávač. Tak aj táto 99-stranová knižka. Je dôležitá.

Pri vyslovení mena Manchester sa mi vždy objavia v mysli moje hnedé menčestrové nohavice, ktoré som na prelome svojho detstva a puberty nemal veľmi rád. Boli niekde na polceste medzi vysnívanými poriadnymi džínsami a nenávidenými tesilkami, ktoré môj otec považoval za slušné oblečenie, hodné mladého muža. Džínsy označoval za pracovné oblečenie honcov dobytka a za nohavice, v akých sa do slušnej spoločnosti jednoducho nechodí.

Na aké bývanie vlastne mám? Je lepšie si strechu nad hlavou kúpiť alebo bývať v podnájme? Akú formu financovania si zvoliť? Témou o bývaní začína .týždeň sériu článkov o správe osobných financií.

Pri pohľade z lietadla na latinskoamerický kontinent vás zaujme červenkavá farba zeme. Aká je táto krajina? Akí ľudia tu žijú? pýtal som sa v duchu, keď som v decembri 2000 letel na pozvanie argentínskych jezuitov do ich krajiny.

.otázka z minulého týždňa Dvaja rovnako šikovní a rovnako usilovní stolári vyrábajú nábytok. Jeden z nich vyrába stoly, druhý stoličky. Kým jeden z nich vyrobí z určitého množstva dreva jeden stôl, druhý vyrobí z rovnakého množstva dreva dve stoličky. Aká je cena stoličky v porovnaní s cenou stola? (Otázka voľne súvisela s ekonomickou témou v rámci rubriky .veda, konkrétne išlo o tému Viedenskej, respektíve Rakúskej ekonomickej školy.)

Čo sa môžeme dozvedieť o skutočnosti pozorovaním snov? Čo sa môžeme dozvedieť o človeku pozorovaním zvierat? Aké sny sníval človek, pozorujúci zvieratá? Čo sa môžeme dozvedieť o sebe samých pozorovaním tohto človeka?

Nedávno som znova dovolenkoval v Európskom parlamente. V jednu obyčajnú stredu som si vypočul sedem pódiových diskusií, občerstvil som sa na troch recepciách a trikrát som si dal kávu od obsluhy v sálach. Pri pódiovej diskusii „Resistance to Austerity“ ma zaujal rutinný ostych, s akým šéfka európskych antiimperialistických ľavičiarov odmietla kávu od africkej obsluhy. Deväť tlmočníkov šetrili menej, pozdnemarxistické súvetia východných Nemcov spôsobili, že sa zo sklených kójí začalo pariť.