Herci z SND, ale aj umelci z iných inštitúcii sa chcú stretnúť s ministerkou kultúry po tom, ako bez výberového konania vymenovala nového riaditeľa Slovenského národného divadla. Tá to dnes prostredníctvom hovorcu odmietla.

„Za socializmu bolo lepšie, mlieko stálo dve koruny“. Mlieka sme si v roku 1989 za priemerný plat vedeli naozaj kúpiť viac než dnes. Takmer pri ničom inom to ale neplatí.

K prehlbovaniu núdze a biedy chudobných prispieva nemalým spôsobom aj chamtivosť niekoľkých boháčov, poukázal pápež František na pravidelnej vatikánskej nedeľnej bohoslužbe.

Ako z iného sveta – tak vyzerajú zábery z demonštrácie v Bruseli, ktoré na svojich stránkach zverejnil www.brusselsjournal.com.

Rusofilstvo bolo po roku 1989 nemoderné a verejne sa k nemu hlásil málokto – výraznou postavou bol akurát Ján Čarnogurský. Dnes je situácia iná.

Koncom mája schválený územný plán Bratislavy dáva definitívne zelenú projektu Stredoeurópskeho parku inovatívnej technológie (CEPIT) vo Vajnoroch, kde už avizujú gigantické zámery aj iní investori.

Divadlo z Pasáže absolvovalo v roku 2009 trojtýždňové turné v USA.V réžii Viery Dubačovej pripravili nonverbálnu divadelnú inscenáciu Chránené územie o vnútornej slobode človeka. Dokumentárny film z tejto výnimočnej cesty ukazuje, že bariéry hercov sú omnoho ďalej než sa nazdávame. Herci Divadla z Pasáže si jeden životný sen žijú a dobre si ho chránia. Dostali možnosť vystúpiť z anonymity ústavných zariadení pre mentálne postihnutých, získali priestor dokázať, že hranice ich schopností sú v skutočosti niekde úplne inde, než im bolo predkladané. Cestou cez pomyselnú pasáž do iného sveta, do sveta zdravých ľudí, dostali možnosť dotknúť sa reálnej hranice svojho hendikepu, ktorá sa citlivému pozorovateľovi môže oprávnene javiť omnoho vzdialenejšia, než hranice vnútornej slobody mnohých nehendikepovaných. Dokumentárny film Chránené územie zachytáva vysnené trojtýždňové turné Divadla z Pasáže po USA. Samotná cesta tohto špecifického súboru ponúka mnohé nástrahy a prekážky, ktoré musí prekonávať a najlepším spôsobom je improvizácia, nadhľad, trpezlivosť, ale najmä enormné úsilie všetkých členov divadla. Ďalším rozmerom filmu je samotná téma inscenácie, v ktorej každý z hercov stvárňuje svoju vlastnú predstavu o svetoch chránených a nechránených, a o hranici medzi nimi.

Kníhkupectvo Artforum oslavuje tridsať rokov od svojho založenia. Tešíme sa z toho a zároveň sa skláňame pred odvahou vydržať nápor, ktorý so sebou prináša nárast konkurencie. No chcem tu napísať o inom, omnoho menšom kníhkupectve.

Mesto Wu-chan bolo desiatou zastávkou na našom hudobnom putovaní Čínou so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. Je to klasické čínske moderné mesto plné veľkých kontrastov a rušného pouličného života. Na miestnych trhoch nás ihneď upútali najrôznejšie živočíchy – živé aj mŕtve – ktoré tu boli na predaj. Wu-chan je známy svojou bohatou pouličnou experimentálnou kuchyňou, čo sme si mnohí išli overiť aj v praxi! Naším najväčším, ako aj najneočakávanejším čínskym kulinárskym zážitkom sa tak stali dva plátky mäsa opečeného priamo na ulici, ktoré nám na provizórne igelitom prikrytom stole ponúkli miestni kuchárski majstri. Dostali od nás neoficiálnu Michelinskú hviezdičku, nakoľko chuťou ďaleko predčili omnoho honosnejšie reštaurácie v iných čínskych mestách. Keď sme Wu-chan opúšťali, ani vo sne nám nenapadlo, v akých súvislostiach budeme o tomto meste počuť o štyri mesiace. Obyvatelia Wu-chanu, ste v našich modlitbách!

Prečo neútočí na liberálov a prečo to časť konzervatívcov odmieta? Kto je súper KDH? Ako spolupracovať s inými a ostať konzervatívny? V čom je dnešný personálny problém KDH? Ako stabilná vláda nás čaká?