Pána Mikloša poznám vyše 20 rokov. Prvý raz sa naše cesty stretli, keď bol ako najmladší navrhnutý do vlády za ministra privatizácie. Ja som na Ventúrskej pôsobila v role hovorkyne VPN. Vzápätí ma oslovil, robila som mu poradkyňu v rámci spúšťania malej privatizácie – aj s Vladom Krivým a ďalšími – a poskytovali sme mu spätnú väzbu na prvé zákony.

Španielski socialisti sa otriasajú z historickej prehry a z ich čela odchádza muž, ktorý bol spojivom medzi historickou a súčasnou podobou španielskej ľavice. José Rodríguez Zapatero.

Pred časom kdesi vo svete, tuším vo Francúzsku, otvárali vo veľkých nákupných centrách miesta na odkladanie mužov, aby títo predmetní jedinci nereptali počas nákupov. Mužské kútiky, podľa vzoru štandardizovaných detských kútikov. Televízie so športom, niečo na pitie a vraj hry, nech sa odložení muži nenudia.

Ešte pred pár dňami patril medzi najmocnejších mužov sveta a jeho politická cestička mohla viesť až do Elyzejského paláca, kde by nahradil Nicolasa Sarkozyho. Ale stalo sa niečo neuveriteľné: dnes sedí vo väzení v USA a nielen Francúzi sú ohromení.

Britský filmár Mike Leigh (1943) vytrvalo portrétuje bežných ľudí, strednú vrstvu, jej obyčajnú každodennosť. Nebavia ho výstredné charaktery, nijaké senzácie. S obdivuhodnou ľahkosťou sa drží v príbehoch, ktoré rozpráva, celkom pri zemi a zároveň nimi povznáša. Chcel byť hercom, ale chvalabohu už na škole zistil, že je mu súdené písať a režírovať.

Dieťa chce hrať hokej a rodičia sa rozhodujú, či mu to umožnia. Zovšadiaľ počúvajú, aký je to drahý šport, vraj iba pre bohatých. Je to tak?

Žádný výrok Margarety Thatcherové nezpůsobil takový poprask, jako „žádná společnost neexistuje, existují jen individuální muži, ženy a také rodiny…“

Predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej tvrdí, že pôvodná profesia – psychológia, mu v politike ani v parlamente nijako nepomáha, i keď ho stále baví. Rád o nej číta, najmä o tých oblastiach, kde sa prelína s inými vedami.

Keď som pred mesiacom písal stĺpček o situácii v Česku, dal som mu pracovný názov Nad Řípom sa blýska. To som ešte netušil, ako divo budú hromy biť. Búrku rozpútala aféra v najmenšej vládnej strane Veci verejné (VV).

Správa, že s Ďurom Kušnierikom pôjdeme robiť rozhovor so slávnym talianskym rozhodcom Pierluigi Collinom, vo mne vyvolala dva pocity – jeden bol nadšenie z toho, že budem sedieť s človekom, ktorý pred niekoľkými rokmi stál pri všetkom dôležitom, čo sa vo futbale odohralo. Ten druhý pocit bol zmiešaný – bál som sa totiž, že keď mu položíme nejakú zlú otázku, vypúli tie svoje guľaté oči, prepichne nás káravým pohľadom, vytiahne červenú kartu a my sa strachom prepadneme pod zem. Zatmie sa nám pred očami a bude po všetkom.