Najprv sa zistilo, že neformálny vodca tejto strany Vít Bárta, bohatý bývalý majiteľ bezpečnostnej agentúry ABL, robil.. čo vlastne robil? Podľa svojich vnútrostraníckych kritikov ich uplácal – mesačne im dával z vlastného desaťtisícové až stotisícové sumy (v českých korunách), za ich poslušnosť a lojalitu. Podľa vlastnej verzie im iba požičiaval a oni sa mu za jeho dobrotu takto odplatili.
Potom médiá priniesli záznam prejavu Víta Bártu na zasadaní firmy ABL pred nejakými piatimi, šiestimi rokmi, v ktorom vysvetľuje, aké je nutné založiť politickú stranu a ovládnuť politiku – kvôli ziskom ABL.
Inými slovami, ten obraz, ktorý vyvstával, bol nepekný. Bárta podal demisiu, premiér Nečas však požadoval odstúpenie všetkých ministrov a námestníkov VV, ktorí boli v minulosti spojení s ABL.
Medzitým sa objavila nahrávka mladej rebelujúcej poslankyne VV Kristýny Kočí, v ktorej hovorila vulgárnejšie než spodina pohostinského zariadenia 4. kategórie, a naznačovala, že ona a časť ľudí z iných strán sa pokúšajú VV zničiť.
Koniec aféry nateraz vyzerá takto: prezident Klaus výrazne pomohol Bártovi a umožnil jeho ministrom zostať vo vláde (Bárta samotný sa má vrátiť, až keď „sa očistí“). Toto je pozoruhodný a nie plne vysvetlený fenomén: vznik tandemu Bárta – Klaus.
A teraz skok v morálnom vesmíre o státisíce slnečných rokov: v nedeľu 1. mája, keď bol v Ríme blahoslavený pápež Ján Pavol II., boli v bazilike v Starej Boleslavi uložené relikvie blahoslaveného cisára Karla, posledného kráľa českého a apoštolského kráľa uhorského. Toho Karla, ktorého blahoslavil teraz už blahoslavený Ján Pavel II. Otec Jána Pavla II. bol za I. svetovej vojny rakúskym dôstojníkom a veľmi si vážil cisára Karla – tak, že svojmu prvorodenému synovi, budúcemu pápežovi, dal v roku 1920 meno Karol.
Dalo by sa povedať, že cisár Karol ako štátnik neuspel a prehral všetko. Bol to však jediný štátnik za 1. svetovej vojny, ktorý si skutočne prial mier. A keď sa rozpadalo Rakúsko-Uhorsko, dal svoje armáde príkaz nestrieľať do ľudí a nepotlačiť silou rebelov, separatistov a secesionistov.
Svoju ríšu stratil, ale získal Nebesá.
Pred 1. svetovou vojnou žil na zámku v Brandýse nad Labem, čo je súčasť dvojmesta Brandýs-Stará Boleslav. Teraz sa jeho relikvia vrátila tam, kde pred 100 rokmi žil. V tom istom meste sa tak nachádzajú relikvie dvoch českých panovníkov: svätého Václava (ktorý bol v Starej Boleslavi zavraždený) a blahoslaveného cisára Karla. Teda relikvie českého panovníka prvého a toho posledného. Jeden svätý, druhý blahoslavený.
Aký to rozdiel od Víta Bártu a Kristýny Kočí! Autor je poradca českého premiéra Nečasa.
Potom médiá priniesli záznam prejavu Víta Bártu na zasadaní firmy ABL pred nejakými piatimi, šiestimi rokmi, v ktorom vysvetľuje, aké je nutné založiť politickú stranu a ovládnuť politiku – kvôli ziskom ABL.
Inými slovami, ten obraz, ktorý vyvstával, bol nepekný. Bárta podal demisiu, premiér Nečas však požadoval odstúpenie všetkých ministrov a námestníkov VV, ktorí boli v minulosti spojení s ABL.
Medzitým sa objavila nahrávka mladej rebelujúcej poslankyne VV Kristýny Kočí, v ktorej hovorila vulgárnejšie než spodina pohostinského zariadenia 4. kategórie, a naznačovala, že ona a časť ľudí z iných strán sa pokúšajú VV zničiť.
Koniec aféry nateraz vyzerá takto: prezident Klaus výrazne pomohol Bártovi a umožnil jeho ministrom zostať vo vláde (Bárta samotný sa má vrátiť, až keď „sa očistí“). Toto je pozoruhodný a nie plne vysvetlený fenomén: vznik tandemu Bárta – Klaus.
A teraz skok v morálnom vesmíre o státisíce slnečných rokov: v nedeľu 1. mája, keď bol v Ríme blahoslavený pápež Ján Pavol II., boli v bazilike v Starej Boleslavi uložené relikvie blahoslaveného cisára Karla, posledného kráľa českého a apoštolského kráľa uhorského. Toho Karla, ktorého blahoslavil teraz už blahoslavený Ján Pavel II. Otec Jána Pavla II. bol za I. svetovej vojny rakúskym dôstojníkom a veľmi si vážil cisára Karla – tak, že svojmu prvorodenému synovi, budúcemu pápežovi, dal v roku 1920 meno Karol.
Dalo by sa povedať, že cisár Karol ako štátnik neuspel a prehral všetko. Bol to však jediný štátnik za 1. svetovej vojny, ktorý si skutočne prial mier. A keď sa rozpadalo Rakúsko-Uhorsko, dal svoje armáde príkaz nestrieľať do ľudí a nepotlačiť silou rebelov, separatistov a secesionistov.
Svoju ríšu stratil, ale získal Nebesá.
Pred 1. svetovou vojnou žil na zámku v Brandýse nad Labem, čo je súčasť dvojmesta Brandýs-Stará Boleslav. Teraz sa jeho relikvia vrátila tam, kde pred 100 rokmi žil. V tom istom meste sa tak nachádzajú relikvie dvoch českých panovníkov: svätého Václava (ktorý bol v Starej Boleslavi zavraždený) a blahoslaveného cisára Karla. Teda relikvie českého panovníka prvého a toho posledného. Jeden svätý, druhý blahoslavený.
Aký to rozdiel od Víta Bártu a Kristýny Kočí! Autor je poradca českého premiéra Nečasa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.