Gitarista, spevák, spisovateľ, básnik, vydavateľ, pedagóg a rozhlasový redaktor Štefan Chrappa, známejší ako Pišta Vandal, je ako jeho dve kapely Vandali a ČAD – talentovaný, všestranný a neúnavne pracovitý.

Na mojom pracovnom stole leží odznak. Dostal som ho pred piatimi rokmi, keď sme v Bratislave na Dunajskej ulici odhaľovali sochu Júliusa Satinského. Na odznaku je Julo, ako si furtácky naťahuje traky na svojich širokých nohaviciach. A pod ním text – hláška, ktorú často a rád opakoval v časoch dobrých aj zlých: „Na našej ulici je sloboda“.

Bývali časy, keď som si myslel, že 26. október oslavuje Rakúsko ako štátny sviatok preto, že v roku 1918 len vyhlásilo samostatnosť o dva dni skôr ako Česi. Dokonca som túto domnienku niekedy niekam napísal a jeden z múdrejších čitateľov ma upozornil, že je to úplne inak.

Máločo vyvolalo v poslednom čase väčší rozruch ako správa o možnej nadsvetelnej rýchlosti neutrín. Z neutrín sú zase raz celebrity. Najvyšší čas niečo si o nich povedať.

Keď som pred časom písal v .týždni o fenoméne kastrátov k článku Tiene anjelských hlasov, v mnohom ma inšpiroval aktuálny album Cecilie Bartoli Sacrificium. Ťažko uveriteľné sa medzičasom stalo pravdou: svetoznáma mezzosopranistka zavíta v štvrtok do Bratislavy, aby so súborom Il Giardino Armonico predviedla tento zaujímavý projekt koncertne.

Elektronické médiá prechádzajú prudkými modernizačnými zmenami. Analógový signál na TV už prakticky vytlačila digitalizácia. Rozhlas si trochu dáva na čas, ale trend je nezvratný.

Tento rok sa rozhoduje o osude Recyklačného fondu, ktorý je v oprávnenej nemilosti jeho prispievateľov už od roku 2001, keď bol založený. Vznik fondu práve v čase, keď Dzurindova vláda zrušila mnoho štátnych fondov, naozaj nevyzeral ako racionálne rozhodnutie. Ani ním nebol.

Keď začali významné svetové médiá pred niekoľkými mesiacmi zverejňovať správy, ktoré posielajú americkí diplomati svojim šéfom do Washingtonu, bolo len otázkou času, keď sa čo-to dozvieme aj o našich politikoch. Portál WikiLeaks navnadil aj niektorých slovenských novinárov, ktorí sa už nevedeli dočkať, kedy vyplávajú na povrch detaily o utajených schôdzkach Fica, Dzurindu či Mečiara.

Prečo si všetci myslia, že človek, ktorý sa živí písaním, má hrozne veľa voľného času? Ja už sa vlastne ani nepýtam, len mi to ešte občas zo zvyku preletí hlavou krátko pred tým, ako ma šialene rozbolí.

Dobytím Tripolisu povstaleckými jednotkami sa nepochybne skončila jedna veľká etapa líbyjských i arabských dejín, hoci tomuto príbehu v čase našej uzávierky chýbal podstatný dodatok: v podobe dolapenia Muammara Kaddáfího.