Tak nám odfotili Pluto – hovoria si dnes fanúšikovia kozmických letov a určite už rozmýšľajú, čo bude ďalšou métou pri spoznávaní slnečnej sústavy. A nejeden z nich by možno celkom rád vyšiel do ulíc a mávajúc rukami nadšene vykrikoval – na Mars, na Mars.

Nedávno vyšla kniha ÁNO A NIE Jána Čarnogurského v rozhovore s Ivou Kernou. Je to 172-stranová kniha bez kapitol, možno ako ponuka prečítať ju na jeden raz. Ján Čarnogurský isto ešte napíše svoje pamäti, ale už táto kniha je výpoveďou disidenta, politika a verejného činiteľa o jeho živote a udalostiach, ktoré prežíval, alebo bol priamo ich aktérom.

Varšava mi počarovala hneď, keď som z podzemia zastávky metra vyšla na široký bulvár. Ale prečo? Neohromila ma krásou a prepychom Paríža ani eleganciou a pokrokom Londýna. A ani opadávajúcimi fasádami Palerma. Za mojím chrbtom čneli výškové budovy, čo dodávajú mestu moderný ráz ako symbol progresu a rozvoja.

Premočené vydanie .týždňa sa pod spotenými rukami rozpadáva. Na otvorenú dvojstranu dopadajú kvapky potu z čela. Tričko sa lepí na chrbát. Časopis radšej odkladáte a mľaskavou chôdzou si idete do chladničky po niečo studené. Naozaj to príroda nemohla zariadiť lepšie?

Je Pohoda výnimočný festival? A ak je, tak prečo? Prečo mám rád Pohodu? Aj o tomto hovoria ľudia, ktorí sa pohybovali v stane .týždňa.

Nedávno sa objavili vo filme Neila Bloomkampa Chappie. Patria k nejznámejším menám súčasného rapu, aj keď im polovicu piesní fanúšikovia nerozumejú, lebo rapujú aj v afrikánčine. Die Antwoord.

Milí priatelia, dávnejšie som písal o uhorkovej sezóne, ktorá z banalít robí senzácie. Blíži sa leto, zasa nebude o čom písať. Preto by som aj ja rád prispel svojou troškou do mlyna mediálneho vákua. Chcel by som vzdať hold uhorkovej sezóne v doslovnom zmysle. Uhorka je zázrak. Keď som bol malý, uhorky som neznášal. Pestovala ich babka, aj mama, aj teta, aj susedia. Plazili sa po hline, alebo viseli z uhorkovej rastlinky. Po tých dolných sa preháňali slimáky a mravce.

.týždeň je súčasťou Pohody už dvanásty raz. Spája nás oveľa viac než len nejaká marketingová úvaha o obojstranne výhodnom mediálnom partnerstve.

18 krát v priebehu 50 sekúnd podal Robert Fico ruku svojim ministrom a poslancom pred tým, než do rokovacej miestnosti vstúpil prezident. /Upozornenie autora: za videom nehľadajte žiaden skrytý význam. Mimochodom 19. človekom, ktorému podal pán Fico ruku bol prezident Kiska - teda Kiska podal ruku jemu, aby som bol presný/.

V Národnej rade sa opäť hovorí o Gorile a hlavne o tom, ako vyšetrovanie brzdí špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ten sa prišiel pred poslancov obhajovať osobne.