Poznáte to: veci vycítené, ani nevieme ako, veci predvídané, ani nevieme ako. Čím to vlastne robíme? Máme naozaj schopnosť vycítiť či predvídať aj inak než piatimi zmyslami a rozumom? Máme naozaj niečo ako šiesty zmysel? Alebo je to celé len nezmysel?

Vážený pán doktor, nedávno sa mi stala neuveriteľná vec, môj kolega v práci ma verejne, pred ďalším kolegom, obvinil zo stihomamu. Ten druhý kolega by mi mohol byť svedkom, ale odmieta to. Tvrdí, že pri tom nebol. Že v tom čase bol mimo pracoviska.

Písmeno je svojím spôsobom obrázok, ale dnes budeme hovoriť o písmenách, ktoré sú zoskupené do takého tvaru, aby vytvárali obraz. Zatiaľ však nebude reč o komiksoch, grafiti ani o grafických novelách.

Ľudia si v rámci jazyka vytvorili zvláštnu vec. Nadávky. Vymysleli niečo, čo si vzápätí zakázali. Jedna vec je nadávať niekomu. To beriem.

Kedysi to bývala vec, pre ktorú som chodieval v

Záchrana KalvárieDobrá vec sa podarila. Nadácia VÚB a

Kým sa človek dá do reči s Maďarom, je dôležité spýtať sa, koho volil alebo akú stranu podporuje. Až podľa odpovede sa dá hodnotiť, čo vám hovorí – a hneď to porovnať s argumentmi druhej strany.

Keď sa vlani skončili letné prázdniny a dovolenky, prepadla ma túžba pritiahnuť k nám Starbucks. Kvôli atmosfére a káve, ale aj ako symbol, že veci sa tu hýbu k lepšiemu. A tak som to úplne vážne skúsil a napísal im e-mail s otázkou, čo môžem urobiť pre to, aby sem Starbucks prišli.

Jeho verejné vyjadrenia bývali v minulosti vždy plné pátosu, pričom nebývalo jasné, či svoje slová myslí vážne, alebo len chce, aby sa o ňom hovorilo. Teraz dal rozhovor len nám a denníku SME, pátos chýbal, silné slová nahradila bolestná otvorenosť. Hovoril o tom, že sa cíti vybitý, smutný a takmer bez nádeje. Richard Müller.

Odtiaľto, zdola, to vyzerá tak, že rok 2007 patril mužovi bez úsmevu. Ty vieš, prečo sa nesmeje, my nie. A nie je to naša vec. Ale trochu sa už obávame, že to s tou jeho studenou tvárou, prísnym zostrihom a horúcou láskou k neslobode preháňa.