Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Laboratórium populizmu

.martin Ehl .časopis .týždeň v ekonomike

Kým sa človek dá do reči s Maďarom, je dôležité spýtať sa, koho volil alebo akú stranu podporuje. Až podľa odpovede sa dá hodnotiť, čo vám hovorí – a hneď to porovnať s argumentmi druhej strany.

Kým sa človek dá do reči s Maďarom, je dôležité spýtať sa, koho volil alebo akú stranu podporuje. Až podľa odpovede sa dá hodnotiť, čo vám hovorí – a hneď to porovnať s argumentmi druhej strany.


Maďarsko je totiž hlboko rozdelené, najviac od roku 1989. A nie je to len kvôli úsporným opatreniam, ktoré zaviedla pred rokom a pol terajšia stredo-ľavá vláda Ferencza Gyurcsányho a ktoré vládni priaznivci radi označujú za reformy. Naposledy sa to prejavilo minulý týždeň – na popud opozičného Fideszu sa konalo referendum, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za zrušenie vládnucimi socialistami presadených poplatkov v školstve a zdravotníctve.

.kde sa stala chyba?
Situácia, ktorá dnes v Maďarsku nastala, je do veľkej miery paradoxná. Vláda postkomunistov a liberálov presadzuje poplatky u lekára a školné na vysokých školách, ktoré však musí teraz zrušiť po referende, vyvolanom pravicovou konzervatívnou stranou Fidesz.
Je to ideológia postavená na hlavu, ale Maďari sú ňou zaťažení až beda. Príkladom sú spory o minulosť a históriu, ktoré najviac prispievajú k hlbokému rozdeleniu spoločnosti. Imidž najúspešnejšej krajiny postkomunistického bloku nahradili obrázky historického tanku, idúceho proti policajnému kordónu pri spomienke 50. výročia protikomunistického povstania v októbri 2006 pri protivládnych demonštráciách.
O rozdelení maďarskej spoločnosti na dva tábory, o hádkach v rodinách, o rozvodoch pre rôzne politické presvedčenie sa napísalo mnoho. Ako sa kedysi vzorný kapitalistický žiak dostal do takej tristnej situácie, že má najnižší rast HDP v strednej Európe (v prvom štvrťroku tohto roka možno dokonca záporný)?

.démon populizmu
Diabol tkvie do veľkej miery v populizme, na ktorý sa vláda i opozícia sústredili pred voľbami v roku 2006. V kampani všetci sľubovali všetko, bez toho, aby opisovali pravý stav vecí. Vrcholom bola po voľbách nahrávka premiéra, ktorá prenikla na verejnosť a na ktorej svojim spolustraníkom na uzavretom rokovaní hovoril, že pred voľbami klamali „ráno, na obed i večer“. Nasledovala prudká reakcia, protesty v uliciach, útok na štátnu televíziu a známe scénky nočných bojov medzi zaskočenou políciou a pravicovými radikálmi.

Populizmus sa v súčasnosti stal jednou zo základných čŕt maďarského politického života a v poslednom čase, s presadením referenda o poplatkoch, ako by si ho monopolizovala skôr opozičná pravica. Podľa Krisztiana Szabadosa, riaditeľa konzultačnej firmy Political Capital, už začína hroziť, že sa obmedzí príliv zahraničných investícií do Maďarska. „Rastie politické riziko, schopnosť vládnuť krajine bola poškodená. V budúcnosti môže totiž každé úsporné opatrenie nabúrať demagogické referendum,“ povedal pre denník Financial Times.

.ďalšie referendum
A to poplatky u lekára, za lôžko v nemocnici a školné predstavujú len nepatrnú jednu desatinu percenta HDP. Poplatky boli podľa Gyurcsányho kľúčové pre registráciu neplatičov do systému zdravotného a sociálneho poistenia, pretože lekári museli hlásiť neplatičov. Objavilo sa nových pol milióna čiernych duší a Národný zdravotnícky fond bol vlani prvýkrát po dvanástich rokoch v pluse. Teraz čaká vládu súboj o vstup súkromného kapitálu do zdravotného poistenia, o čom chce opozičný Fidesz opäť vyhlásiť referendum.
Vládni ekonómovia pritom predpokladali, že maďarská ekonomika sa začne spamätávať ešte pred voľbami v roku 2010. Teraz však skôr bude dosiaľ veľmi radikálne postupujúci premiér Gyurcsány uberať plyn, pretože jeho strana síce za neho nemá adekvátnu náhradu, ale nespokojnosť s blížiacimi sa voľbami porastie.

.kto to začal?
Boli to práve socialistické vlády, ktoré urobili zásadný krok k zadlženiu a zníženiu konkurenčnej schopnosti Maďarska v európskom meradle: v roku 2002 sa o 50 percent zdvihli platy v štátnej sfére. „Bolo a stále je veľmi ťažké vzhľadom na to zohnať dobrých ľudí,“ počuli reportéri Hospodářských novin vlani od predstaviteľov niekoľkých veľkých západných firiem. „Väčšina pracuje oveľa pohodlnejšie a za veľké peniaze v štátnom sektore.“
K tomu sa pridáva najnovšia štúdia Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá Maďarsko označila za krajinu s druhým najväčším zdanením miezd medzi svojimi členmi (prvé je Belgicko). Bez reformy zostávajú veľké štátne podniky ako železnice, len opatrne a s veľkým odporom sa chystá vstup súkromného kapitálu do zdravotníctva, po zvýšení cien elektriny sa zatiaľ nevytvoril konkurenčný trh, jeho liberalizáciu vláda ešte len chystá. Maďari sa skrátka ocitli ďaleko za Slovákmi, Čechmi i za Poliakmi, kde liberalizácia služieb a distribúcie postúpila oveľa ďalej (čím nikto nechce povedať, že sa už skončila alebo že je liberálna).
Gyurcsány teraz tvrdí, že chce obmedziť náklady štátu, znížiť počet vládnych úradníkov, ale zároveň stavia nový vládny komplex neďaleko budapeštianskej západnej stanice. A úspory sa zatiaľ obmedzili na škrtanie vysokého počtu vládnych limuzín a prepúšťanie desiatok ľudí.
Medzitým rastú ceny energií, proti plánovanej privatizácii štrajkujú železničiari, vodiči autobusov či lekári, ktorí sa obávajú zníženia kvality zdravotnej starostlivosti a príjmov, ktoré im poskytujú neoficiálne oficiálne úplatky od pacientov.

.vydesení investori
Pravicová opozícia na čele s Viktorom Orbánom sa voči vládnej politike ocitla do veľkej miery bezbranná. Hlasná je dosť, ale nemá príliš čo ponúknuť, okrem vypätého nacionalizmu a kriku o tom, že vláda všetko robí zle. Začalo sa to už koncom 90. rokov, keď bol Orbán premiérom a množstvo sporov vyhrocoval prostredníctvom ideológie a vzťahu k minulosti. Orbánovi sa podarilo pod krídlami kedysi liberálneho Fideszu sústrediť všetku pravicu okrem najkrajnejších prúdov. Sústredil sa však práve na politiku, nie na ekonomiku, ktorá v tom čase ešte fungovala bez väčších problémov.
Teraz Orbán a jeho ľudia kritizujú vládu bez toho, aby navrhovali alternatívu k vládnym plánom na zníženie rekordného deficitu, ktorý v roku 2006 dosiahol takmer desať percent HDP. Pred referendom o poplatkoch dokonca Orbán trochu zmiernil svoju rétoriku, pretože si nebol istý výsledkom: už nepožadoval okamžité odstúpenie premiéra a jeho vlády. Po referende naopak povedal, že chce ďalšie hlasovanie o zdravotných poisťovniach v septembri. A zahraniční investori sa začínajú desiť.

.na obzore nesvitá
Nielen oni, dosť vydesení sú aj Maďari, ktorí ťažko vstrebávajú vyššie ceny energií, dopravy, poplatky u lekára a znepokojuje ich, čo s ich menou robí rastúca inflácia (vlani bola osem percent). Vynárajú sa spomienky na 80. roky, keď dve či tri zamestnania neboli výnimkou, ale nutnosťou, aby rodina prežila síce spotrebný a pomerne otvorený, ale stále socializmus.
Najhoršie pritom je, že na obzore maďarskej pusty nesvitá. Krajina sa stala smetiskom dvoch kohútov, Orbána a Gyurcsánya, ktorí vo svojich stranách nemajú ani približne seberovnú opozíciu, sú to štyridsiatnici na vrchole síl a o moc, aspoň doposiaľ, bojovali veľmi urputne. Spoločná stratégia na ozdravenie chradnúceho hospodárstva a zakopanie ustavične sa prehlbujúcich priekop v spoločnosti príde až vtedy, keď sa Maďari pri rozhovore s cudzincom o politickej situácii prestanú rozhliadať dookola, či nie je v dohľade iný Maďar. A to môže trvať dlhé roky.

Autor je šéfeditorom zahraničného spravodajstva Hospodářských novin.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite