Nemáme veľký problém rozlíšiť počínanie Ľubomíra Galka a Roberta Kaliňáka. Prvý bojoval proti korupčnej chobotnici, o druhom radšej pomlčme. Prvý hovorí škrípavo otvorene, druhý hladko klame. Prvý pripúšťa chyby, druhý sa dodnes neospravedlnil Hedvige Malinovej. Rovnako dobre vieme, že ani novinárov nemožno vyňať spod zákona a majú len tie práva ako ostatní.

Keňa bola v mojich očiach krajinou skvelých maratóncov, nádhernej prírody a v poslednom období aj útočiskom vyhladovaných migrantov zo susedného Somálska. Humanitárna organizácia Viac než šperk mi počas fotografovania ukázala ďalšiu tvár tejto africkej krajiny. Tou bola bieda, čierny rasizmus, choroby a nevzdelanosť pôvodného obyvateľstva v oblasti Kilifi.

Dead Kennedys: In God We Trust, Inc. (Alternative Tentacles, 1981)

Bohren und der Club of Gore: Black Earth (Wonder Records, 2002)

Sedím v Londýne na hoteli. Zajtra sú v našej krajine voľby. Ako som tak dnes šiel po parku, spomenul som si na vtip, ktorý mi vraví sused, keď ma vidí kosiť trávnik. Pýtali sa Angličana, ako vzniká anglický trávnik. To je jednoduché, vraví. Pokopete zem, zasadíte semeno, zalejete, počkáte kým vyrastie do vhodnej výšky a pokosíte. To je také jednoduché? Nooo... a potom ho treba ešte tristo rokov polievať. Ľahké, nie? Pre Angličanov určite, majú tu tých trávnikov habadej. Páči sa mi ich mentalita, zdá sa mi, že vďaka trávnikom majú v sebe nadhľad a pokoj, aký my nepoznáme.

V Nemecku speje k trpkému koncu jeden z najväčších experimentov so zelenou energiou na svete. Nemecko sa kedysi pýšilo titulom „fotovoltaického svetového šampióna", keď rozdeľovalo občanom štedré dotácie (ich celková výška dosiahla viac ako 130 miliárd dolárov), aby investovali do slnečnej energie. Teraz však nemecká vláda sľubuje, že dotácie zoškrtá skôr, ako plánovala, a že počas nasledujúcich piatich rokov podporu ukončí. Čo sa stalo?

O niekoľko týždňov príde na Kubu pápež Joseph Ratzinger, ale už dnes zdiaľky cítiť čosi z vône jeho kadidla. V krajine, kde mnohí z tých, ktorí sa cez deň modlia v kostoloch, zapaľujú v noci sviečky africkým božstvám, prebúdza návšteva Jeho svätosti entuziazmus, ale aj zvedavosť.

Konečne je ryba vo vode. Pláva si voľne medzi svojimi a dýcha vodný kyslík. Dorotka je v štúdiu. Po štyroch rokoch práce na všetkom len nie na hudbe, po 4 rokoch tápania, čo kde ako s kým, kedy, a najmä za čo, po celom tom čase písania textov v indických vlakoch a a studených himalájskych hoteloch a komponovania v tých málo voľných chvíľach medzi všetkými mojimi pohybmi medzi kontinentmi, krajinami, domovmi, prácami, kamarátmi a životmi. Stačí. Sadnúť si na riť, dokončiť motívy, dopísať refrény, nájsť kapelu, a spustiť Cubase.

Police: Reggatta de Blanc (A&M 1979)

Rikša nás vezie hrboľatou červenou zemou. Míňame miestne dedinky, vyziabnutých psov, malebné domčeky s malebnými ľuďmi, kŕdle detí v školských uniformách a mužov v lungi – tradičný odev v južnej Indii, ktorý tvorí kus látky omotaný okolo bedier. Stoja pred svojimi domami, žujú betel, občas si odpľuvnú a na zem dopadne asi štvrť litra červenej vody s rozžutou listovou kašou. Najnechutnejšia vec v Indii – horšia než všetky tie kravské hovná naokolo.