Nedávno sme sa presťahovali do malého, ale pôvabného švajčiarskeho mestečka Morges. Dokonalá poloha medzi Ženevou a Lausanne, a najmä blízkosť jazera tu vytvorili domov takmer pre 15-tisíc obyvateľov. Sotva sme sa zabývali, a už sme si v schránke našli pozvánku na stretnutie s najvyššími predstaviteľmi miestnej samosprávy. Privítali nás veľmi srdečne a s pohárom miestneho vína. Potom prišla prezentácia kolektívneho vládnutia siedmich primátorov.

Nájdeme ich skoro v každom lepšom kompóte, to znamená najmä v tom od mamy či starej mamy. Nesmú chýbať vo varenom víne či v punči. Podobajú sa na malé klinčeky na čalúnenie a rovnako sa u nás aj volajú.

S naším milým oslávencom som sa spriatelil pred štrnástimi rokmi na VPN-ke. Práve zvíťazila nežná revolúcia a letelo heslo: „Skončila sa zoologická záhrada socializmu, treba si zvykať na džunglu demokracie.“

Vzkriesenie existuje. Nejde len o fyzické vrátenie tela do života! Dnes všade, v práci, vo vzťahoch, na súdoch, atď. zaznieva lacná výhovorka: „To nie ja, to tí druhí! Oni sú na vine, že sa veci takto udiali a ja som potom nemohol konať inak.“ Myslím, že v kontraste s tým tu hlasno zaznieva fakulta spovede ako hádam posledná bašta v spoločnosti, kde si človek dobrovoľne kľakne a žaluje na seba hory-doly, že on zlyhal v manželstve, on podvádzal v práci, on je strašný sebec, čo ide po povrchu, a je vinný svojou pýchou.

Na Slovensku čoraz viac rezonuje verejná diskusia o rasizme, ktorá sa nápadne ponáša na debatu o postavení černochov v Amerike. Kde končí „biela vina“, či „systémový rasizmus“ a začína zodpovednosť farebných?

Pár hodín, čo som na túto stránku umiestnila text, v ktorom kritizujem výzvu Ľudí proti rasizmu médiám, som utrpela mierny šok. A musím ešte čosi dodať na tému rasizmus a médiá.

Ľudia proti rasizmu zverejnili výzvu médiám v súvislosti so streľbou v Devínskej Novej Vsi. Pod výzvou pribúdajú podpisy ľudí. Je to asi fajn pocit, stlačiť pár kláves na počítači a morálne odsúdiť všetky médiá. Človek má zo seba hneď lepší pocit.

Jedna večera a toľko malieb, obrazov, filmov a citácií. Samozrejme, napriek gastronomickému názvu na dielach pútajú pozornosť predovšetkým jeho protagonisti. Nikoho až tak veľmi nezaujíma, čo to tí trinásti chlapi pri stole okrem chleba a vína vlastne jedia.

V piatok, 27. marca 2015 zomrel divadelný dramaturg, zakladateľ VPN a bývalý podpredseda slovenskej vlády Martin Porubjak. Spomína si na neho jeho priateľ Martin Bútora.