Pamätám sa na 70. a 80. roky, keď za železnú oponu doputovali prvé správy Rímskeho klubu, bestsellery z blízkej budúcnosti Alvina Tofflera (najmä Tretia vlna), Johna Naisbitta (Megatrendy) a podobne. A s nimi informácie o tom, že existujú problémy s globálnym dosahom, ktoré volajú po globálnych riešeniach. A keďže tento spôsob premýšľania predpokladal čosi ako „cezhraničnú“ komunikáciu, začínali sme sa tešiť na časy, keď rozvojové riziká explodujú natoľko, že zbúrajú múry, za ktorými sme žili.

Hystéria okolo konca sveta, spôsobeného stretom s vesmírnym telesom menom Nibiru, pomaly opadá. Priznajme si, väčšina z nás sa jednoducho rada bojí. Je preto na čase opäť priložiť polienko do zhasínajúceho ohňa.

Musíme sa naučiť žiť spolu s Rómami, nie vedľa Rómov. To bol hlavný záver štúdie, ktorú sme po urputných bojoch s tretím sektorom predstavili v roku 2009, aby sa časom stal jedným z často citovaných.

Už sú tu. Moji Nepálci predsa len prišli. Naivná organizačná hra náhodou vyšla a oni sú tu. Traja piadimužíci, ktorí pozorujú túto krajinu čistými očami. Očami, aké mi nemôžeme mať, lebo tu žijeme, očami, aké ani ja nemám, keď prídem z Nepálu po dlhom čase. A ja sa na tom ich pozorovaní priživujem a užívam si ho. Je to neuveriteľné poučné. Traja chlapci s gitarami, ktorých som v letiskovej hale pre ich malú výšku nemohla nájsť, chodia po Bratislave a stále im padajú sánky.

Terezka si vždy porozkladala všetky plyšové zvieratká do kruhu okolo seba. Medvedíky, sloníky a najmä koníky. Minimálne 15 kúskov. Niektoré staré, „zožmolkované“, ktoré si pamätali aj mamino detstvo, iné nové, sofistikované... každý víkend tak sedávali v detskej izbe. Terezka im navarila obed, všetko vmalých umelohmotných riadikoch, ktoré mala na ten účel pripravené na poličke. Po obede im zvykla čítať rozprávky. S rešpektom sme ju pritom sledovali. Ja už v ranej puberte, rodičia vo veku, ktorý vidí detstvo ako zázračný, až posvätný čas.

Založenie strany vyžaduje správny čas, ideu a ľudí. Rozvrat pravice a pomalá degenerácia KDH hovoria o správnom čase, vízia a tím sa, zrejme, tvoria. Ale jeden problém Daniel Lipšic neobíde – seba.

Ombudsmanka Jana Dubovcová mala väčšinu života šťastie na prácu, ktorá ju zaujímala, takže občas len ťažko rozlišovala medzi pracovným a súkromným časom. V novej funkcii končí etapu, keď študovala spisy a robila si prehľad a začína pripravovať potrebné zmeny.

Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

Je na čase vyvrátiť ďalší ochranársky mýtus, že človek je vo všeobecnosti škodca prírody a že takmer všetko prírodné treba chrániť pred spásaním, ohňom, zošliapávaním a ďalšími, údajne devastujúcimi vplyvmi.

Šport má svoje olympiády v lete a v zime, víno najmä na jar. Na Slovensku nastal čas vinárskych súťaží a prehliadok, rozdávajú sa medaily, bude čo lepiť na fľašky. Aká je ich výpovedná hodnota?