Prvé kroky Nový prezident Andrej Kiska vymenil minulý týždeň troch členov Súdnej rady. Novými členmi rady budú advokáti Ján Kľučka, Jozef Vozár a sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová, ktorí vystriedali nominantov Ivana Gašparoviča. Jeden z členov Súdnej rady menovaných Gašparovičom Eduard Bárány, ktorý je zároveň poradcom premiéra Fica, sa členstva vzdal sám ešte pred Kiskovým rozhodnutím.

V tejto krajine som hosťom, a tak by som sa mal aj správať. Ale predsa mám jednu prosbu: milý slovenský ľud, mohol by si ma ušetriť tých tvojich výhovoriek?

V Európe vidíme niečo ako sedliacke povstanie, jacquerie. Od Dublinu po Lublin, od Portugalska po Pomoransko sa vzbúrení sedliaci zbiehajú v okolí Breydel building v Bruseli – pripití z domoviny, pokrikujúci nacionalistické slogany a odhodlaní nakopať tú federalistickú mašinériu starým dobrým spôsobom. Sú medzi nimi grécki antikapitalisti, maďarskí neofašisti aj uhladení nemeckí profesori, ktorí chcú naspäť svoju deutschemark. Dokážu nájsť spoločný pohľad s talianskymi ľavicovými komediantmi aj holandskými pravicovými buričmi. A všetci dokopy majú jednoduchý slogan: Zvrhnime technokraciu, dosť bolo byrokracie, chceme vrátiť moc ľudu!

Neklamné svedectvo, že slovenská demokracia má kdesi Achillovu pätu, ktorá ju odlišuje od iných národných scén, vydali eurovoľby. Samotnou účasťou. Trinásťpercentná účasť je dno, ktoré rozleptáva samotnú podstatu usporiadania, v ktorom žijeme. Moc, delegovaná zanedbateľnou menšinou spoločnosti, popiera konštitučnú ideu, ktorou je vláda ľudu.

Rozhovor so Zuzanou Čaputovou, advokátkou a členkou združenia VIA IURIS, o voľbe predsedu Najvyšieho súdu SR a navrhovaných legislatívnych zmenách v justícii.

Júlia Tymošenková minulý týždeň vyhlásila, že ak 25. mája nevyhrá prezidentské voľby, na Ukrajine bude potrebná tretia revolúcia. Tymošenková buď celkom stratila politickú súdnosť, alebo chce zničiť vlastnú krajinu. Možno jedno i druhé.

Realizmu, zdá sa, definitívne odzvonilo. Keď sa človek len tak naslepo vyberie do multiplexu a netúži po žiadnom fantastickom ozvláštnení, môže mať vyslovene problém. Jednak nežánrový film vlastne ani nenájde, jednak v dobrej polovici aktuálne uvádzaných filmov narazí na čosi, čo je buď sci fi, alebo fantasy, alebo rovno podľa komiksu, a to akoby bolo oboje. Aj sci fi, aj fantasy, aj za vlasy pritiahnuté, čo si budeme hovoriť, normálny mainstreamový pop.

Nacisti sa stotožňovali s prírodou ako drsnou a neúprosnou silou. Poslušnosť, ktorú vyžadovali od ostatných, ale aj od seba, znamenala podriadiť jej živlom svoje správanie. Vo svojom nihilistickom vnímaní sveta nepoznali rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami.

Ferko má čoskoro osem týždňov. Leží v kuchyni na prenosnom ležadle a pozoruje oranžový plagát s kocúrom, čo visí na stene. Smeje sa, volá naňho, vydáva zvuky ako vtáčik. Pozorujem a neodvažujem sa rušiť. Je to fascinujúce. Len žasnem. Celé dni. Keď mi ho prvýkrát priložili k tvári a prihovorila som sa mu, otvoril jedno oko, zahľadel sa na mňa ako Bud Spencer a predtým, než spustil ďalšiu litániu, započúval sa do môjho hlasu. Odvtedy komunikujeme. Nemôžem od neho odtrhnúť zrak. Mám pocit, že ho poznám dávno. Vždy som si myslela, že mať dieťa je len ťažká drina a lopota. Ako keby nebola drina nahrávať pesničky!

Milí priatelia, za posledné roky som zaregistroval desiatky článkov, ktoré sa začínali múdrosťou: „Nové spoločensko-politické zmeny priniesli nové názorové prúdy i do výskumu danej problematiky...“ a potom autori buď horekovali, že staré časy sú fuč, alebo sa nadchýnali, aké je všetko parádne. Všetci sa opierali o míľnik 1989, poniektorí ho označovali a dodnes označujú za „mýlnik“ od slova mýlka. Nič iné mi z tých článkov neutkvelo. Ja som mal v osemdesiatom deviatom desať rokov. Našou najväčšou vidiecko-detskou revolučnou rebéliou bolo, že keď sme išli po ulici, revali sme ľuďom do gamatkových otvorov v stene. Užívali sme si to.