Každý ju v Iráne pozná. Jej tvár je známa z filmových plagátov i z predných strán populárnych časopisov. Jej meno sa objavuje v spojení s mnohými slávnymi režisérskymi menami, ako sú Abbas Kiarostami či režisérka Tahmineh Milani.

„Úvodný kurz do štúdia antropológie, ktorý dnes vyučujem, sa v mojich študentských začiatkoch volal Štúdium spoločnosti. Vtedy som si myslel, že ho nepotrebujem – veď predsa poznám spoločnosť, z ktorej pochádzam a v ktorej žijem. Netušil som, že môj subjektívny pohľad sa nemôže rovnať pohľadu školeného antropológa.“

Dobré veci, na rozdiel od zlých, sa ťažko rodia a ľahko podliehajú skaze. Pohoda je dobrá vec. Lenže teraz na nej zomrel človek a ďalší stále trpia. Má festival pokračovať, alebo je skaza priveľká?

Pred niekoľkými týždňami vyšla v českom vydavateľstve Argo kniha amerického historika Richarda Pipesa Vlastnictví a svoboda. Pipes tvrdí jednu zásadnú vec: Určitá forma vlastníctva je možná aj bez slobody, ale opačne to nikdy neplatilo.

Náboženské očakávania sa vyskytujú v mnohých podobách. Na tomto mieste bude reč najmä o ich patologických deformáciách. Tie môžu viesť ku konaniu, ktorého dopady môžu predstavovať v lepšom prípade komické príbehy, inokedy však strašné katastrofy.

Len čo príde reč na globálne otepľovanie, nie je núdza o poplašné správy. Al Gore sa preslávil tvrdením, že zvýšenie hladiny morí o desivých šesť metrov zaplaví významné mestá po celom svete.

Hudba je mocná čarodejka. Jej kúzla sú hlavnou náplňou nášho festivalu, veľkoryso však prepúšťa miesto aj iným veciam. Tento ročník Pohody bol ročníkom Václava Havla a ja som rád, že ho festival prijal tak vrelo. Čakal som pozitívne reakcie, no realita prekonala všetky moje predstavy.

Dlho som nevedel pomenovať príčinu mojej vnútornej skepsy a nepokoja pri pohľade na vývoj správy vecí verejných v našej krajine. Tušil som, že zdrojom mojej traumy nebudú konkrétne kauzy, ani politické kotrmelce Slovenských ponovembrových reálií, ale čosi všeobecne platné.

Pri autonehode v západnom Poľsku prišiel o život Bronislaw Geremek, jeden z „mozgov“ hnutia Solidarita a architektov politickej transformácie v strednej Európe, neskôr minister zahraničných vecí, ktorý doviedol Poľsko k členstvu v NATO.

Meno Bohdan Sláma je už režisérska značka. Laici i odborníci od susedov radi hovoria, že to nemajú českého európskeho filmára, ale. Také veci sa dobre počúvajú, najmä vtedy, keď im realita – teda Slámove filmy – dávajú celkom za pravdu.