Ako som napísal už v predvečer oznámenia rozhodnutia pani prezidentky o jej budúcnosti vo funkcii: Zuzana Čaputová nám nič nedlhuje. Ponúkla svoje sily do tej najvyššej verejnej služby, ktorá sa dá na Slovensku vykonať, a robí to, a najmenej ešte rok iste bude robiť, skvele.

Nechápem, vôbec nechápem, prečo je tu toľko kriku okolo nášho „ústavného fackovača“. Veď svojej partnerke mohol pred rokmi celkom pokojne dolámať ruky, vybiť zuby, prípadne ju zmlátiť tak, že by ochrnula. On jej dal len pár „výchovných“.

„Byli přesvědčeni, že se před nimi hned dá na útěk a že ho pak budou moci prohlásit za zbabělce. Ale František věděl, že je proti útočníkům dovoleno se bránit, tasil proto kord, kterým byl tehdy každý student ozbrojen a velmi udatně se bránil, protože v Paříži se na otcovo přání cvičil i v šermu. Útočníci byli překvapeni a hned se začali vymlouval, že zaútočili omylem.“

Politické subjekty musia dostať čas aj na to, aby sa s voličom dalo pracovať a dva týždne pred voľbami ho nebude dostatok.

Minister zdravotníctva ešte musí pripraviť zoznam opatrení.

To, čo zažilo Československo 21. augusta 1968, zažili iné krajiny predtým aj potom. Prečo má Rusko, či už komunistické alebo nie, neustále nutkanie niekoho okupovať? Prečo opakovane obsadzuje a zotročuje iné krajiny? A čo sa s tým dá robiť?

Jednorodičia sa snažia vychovať z detí dobrých ľudí, zároveň sa musia starať o domácnosť, chodiť do práce a byť mamou i otcom zároveň. „Je dôležité, aby človek, ktorý vychováva dieťa sám, nevyhodnotil samotu ako prekliatie, ale ako výzvu. Nemá byť len trpiteľom, má žiť svoj vlastný život,“ upozorňuje psychologička Barbora Kuchárová. Mnohí dokazujú, že sa to dá.

Ironická hláška hovorí, že objektivita v médiách znamená dať 5 minút Hitlerovi a 5 minút židovi. Dramaturgia RTVS to tromfla, lebo pripravila vzorec „5 minút Hitlerovi a 5 minút Goebbelsovi“. Totiž, hosťami dnešných Sobotných dialógov boli Milan Uhrík (Republika) a Marek Kotleba (ĽSNS).

Slovom džamahíria, prebratým a trochu skomoleným od Kaddáfího, zvykla generácia našich rodičov označiť tento štát (vtedy ešte ČSSR), keď chcela kulantne vyjadriť, že je to tu na dve veci. Tak dajme si dnes dve správy z džamahírie, ktorá je žiaľ večná, i keď sa už stihla rozdeliť na dvoje.

Príliš časté zmeny Ústavy SR, naviac ak sú spojené s osobnými záujmami politikov, sa dajú kvalifikovať ako sprosté znásilnenie. A práve to sa tu chystá.