Téma rodinných vzťahov matiek a otcov na jednej strane a detí na strane druhej patrí (nielen) v kinematografii k neutíchajúcim. V dnešnej dobe, keď sa oprávnene veľa hovorí o kríze rodiny, zraniteľnosti detí či strácaní tradičných hodnôt, je to priam top téma. Lenže: akokoľvek aktuálna a hlboká téma sa sama osebe nepostará o kvalitu filmu.

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

O odúčaní od fajčenia koluje miliarda vtipov ‒ napríklad „prestať fajčiť je ľahké, ja sám som to už urobil aspoň tisíckrát“ alebo „prestať fajčiť by zvládol každý fajčiar, akurát by si k tomu potreboval zapáliť“. Oboje je pravda. Päťdesiat dní bez cigarety je striedavé peklo a raj. Každé ráno je to hop alebo trop ‒ ak sa váš deň scvrkne iba na pocit, že chcete fajčiť cigaretu, nebude to asi až taký plodný deň.

Keď sa dnes povie steampunk, myslí sa zväčša jeho druhá vlna prezentovaná súčasníkmi, ktorí sa správajú, ako keby žili pred stodvadsiatimi rokmi. Galantní, trochu romantici, trochu dandy. Akoby ich skutočným domovom bolo storočie pary. K tomu vynálezy predznamenávajúce Turingov stroj, predkremíkové informačné technológie na mechanickej báze, symbolizovanej písacím a parným strojom. Aj na akési protodierne štítky by sa našlo miesto. Romantický odor oleja na mazanie piestov, objaviteľských výprav a sadzí. Budúcnosť, ktorá nikdy neprišla.

Patrí k dobrej tradícii európskej nafúkanosti opovrhovať takzvaným ekonomickým myslením. Akoby správať sa altruisticky, ctiť vládu zákona a lásky k blížnemu bolo iba vzácnou nadstavbou osvietenej mysle, a nie tým najekonomickejším správaním sa spoločenstva, ktoré chce prežiť! Opovrhujeme ekonomickým pohľadom na svet, akoby v ňom bolo čosi nízke, pritom na uspokojenie tých najväčších ideálov by úplne stačilo, keby sme sa dokázali správať práve ekonomicky.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.

„Ach, to boli časy,“ pristihneme sa občas v spomienkovom optimizme na mladosť. „Bude nám chýbať,“ hovoríme aj o tých, ktorí nám celé roky liezli na nervy. Mozog je stroj s jednou veľmi pozitívnou funkciou – automatického pregumovania sa v procese psychickej samoregulácie, takže stačí trocha času a všetko zlé je zrazu preč a ostane už len to dobré. Možno, aby sme sa nezbláznili a možno skrátka iba preto, že každý si nakoniec zaslúži byť posudzovaný kúsok lepšie, než aká je realita.

Existuje firma, ktorá keby chcela, môže zásadne zmeniť fungovanie zdravotníctva. Môže ho zefektívniť, stransparentniť, mohla by do systému priniesť desiatky, možno aj stovky miliónov eur. Napriek tomu sa stala len odkladiskom pre funkcionárov, ktorých bolo treba dať dolu. Zoznámte sa, Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Keď sa v Československu v roku 1990 rodili nové politické strany, budovali sa tým základy demokracie. Dvadsaťpäťročný príbeh KDH však ukazuje, že čosi v tých základoch chýba.

Ak chce mladý človek pracovať v Slovenskej akadémii vied, musí mať okrem znalostných predpokladov ešte niečo viac. Potrebuje veľa nadšenia, aby bol ochotný pracovať takmer zadarmo. Marína Cihová je mladou vedkyňou a pracuje na Ústave experimentálnej onkológie, ale napriek tomu celkom nerozumie televíznej kampani, ktorá hlása „Študuj vedu a techniku, budúcnosť sa ti poďakuje!“ Podľa nej by to mohlo byť skôr „Študuj vedu a techniku, ale priprav sa, že to budeš mať poriadne ťažké!“ A pravdepodobne sa ti ani nikto nepoďakuje. Mladých a nadšených vedcov je aj napriek tomu v Slovenskej akadémii vied dosť.