Ako môže žiť viac ako 1,5 milióna Palestínčanov na území veľkom ako desaťkilometrový pás popri diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou? Na území s najväčšou hustotou osídlenia na svete? Bol som tam dvakrát. Prvý raz v roku 2003, keď vypukla druhá intifáda, teda protizraleské povstanie za vlády Ariela Šarona. To tam ešte nevládlo hnutie Hamas, žil Jásir Arafat a v Gaze ešte vtedy boli aj židovskí osadníci chránení armádou. Pár dní pred našou návštevou rakety vystrelené z izraelských stíhačiek zničili neveľkú budovu, ktorú turistický sprievodca Lonely Planet označuje ako Arafat house, jedno zo sídiel vodcu. S českým kolegom sme sa – ako jediní hostia – ubytovali v hoteli Adam, na terase povieval vlahý jarný vetrík od Stredozemného mora. Úslušný čašník priniesol džús z čerstvo vyžmýkaných pomarančov, švajčiarsky syr, omeletu, šunku. Pustý bol aj hotel Palestína, hotel Cliff, dokonca aj plážový klub OSN zíval prázdnotou. Až spomienka na nočný zvuk izraelských stíhačiek nás vrátila do reality. Na druhý deň sme boli na pohrebe 24-ročného Palestínčana, ktorého pri útoku na židovských osadníkov zastrelili izraelskí vojaci. V uliciach boli tisíce ľudí, vo veľkom sa strieľalo do vzduchu, maskovaní bojovníci Hamásu nás s kolegom ťahali do dedinky pri meste Insiret, kde Abdul, ako sa chlapec volal, vyrastal a žil. Mal som vtedy možnosť hovoriť s jeho matkou a bol to šialený rozhovor. Bola hrdá na to, že počas intifády prišla o všetkých troch synov. „Sú to šahídovia, mučeníci,“ opakovala. A priznala finančnú podporu od irackých fondov Saddáma Husajna.

Je to ako vzťah muža a ženy. Keď sa jeden dlhodobo usiluje o priazeň, no druhý mu nepovie úprimne, že ho odmieta, končí sa to zle. Po pol storočí „navrávačiek“ Turecko stráca s Európou, kam túžilo patriť, trpezlivosť. O čo prídeme, ak sa tak stane? A čo si dnes myslia Turci o EÚ?

Okrem Slovenska má záujem o usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 aj Nórsko. Kým na Slovensku rozhodnú o kandidatúre politici, v Nórsku bude o tejto otázke vášnivá verejná diskusia – a napokon referendum.

Rok 2013 bude pre slovenských podnikateľov rokom bolestivého prispôsobenia. Okrem nutnosti vyrovnať sa s vládnymi opatreniami čaká ekonomiku aj výzva v podobe naďalej neistého vývoja u našich hlavných exportných partnerov v eurozóne.

Jeden z najdramatickejších konfliktov v histórii eurosummitov sa strhol o rozpočtovú perspektívu 2014 až 2020. Suma, o ktorú sa v Bruseli reálne „hralo“, bola pritom porovnateľná, respektíve len o málo vyššia, ako posledná tranža „záchranného úveru“ Grécku (44 miliárd eur). O tej sa rozhodovalo, zhodou okolností, tiež posledný novembrový týždeň.

Vedela som, že po ňom pôjdu. Od prvého momentu, keď som s ním, José Danielom Ferrerom, telefonicky hovorila, bolo jasné, že tento muž je niečím mimoriadny. Krátko po tom sme sedeli u nás doma a môj prvý dojem sa iba potvrdil. Vonku padla noc, ale tento muž z Palmarito de Cauto nám hovoril o rokoch, čo strávil vo väzení od Čiernej jari v roku 2003 do polovice roku 2011.

Návrh rozpočtu na rok 2013 potvrdzuje a umocňuje základné podozrenie, ktoré visí v povetrí od nástupu vlády a už tu bolo vyslovené: Fico & Kažimír chcú celú „konsolidáciu“ verejných financií urobiť na príjmovej strane. Tie úvodzovky na „konsolidácii“ sú úplne namieste. Obsahom tohto výrazu je stabilizácia dlhodobého rastu dlhov, čo vládny návrh nie je ani omylom.

Doterajšie písanie o stabilizácii verejných rozpočtov v rokoch 2012 a 2013 sa – okrem politickej agitky – nieslo v rovine kritiky či obhajoby jednotlivých opatrení. Priestor na konštruktívny príspevok z týchto perspektív je podľa mňa už vyčerpaný.

Bol december 2003. V irackom Babylone bolo príjemné počasie, niečo okolo dvadsiatich stupňov nad nulou. Vojenské velenie celého stredného Iraku bolo zriadené práve tu, v akomsi Saddámovom rekreačnom stredisku na brehoch Eufratu, v tieni palmových hájov a neďaleko čiastočne zrekonštruovaných trosiek starovekého mesta, ktoré si pre metropoly svojej svetovej veľríše vybral aj Alexander Macedónsky.

V roku 2001 založil hudobné vydavateľstvo Hevhetia, v ktorom dodnes vyšlo viac než 100 albumov. V Košiciach organizoval koncerty a hudobný festival. Pred viac než rokom vymenil Zoru Jaurovú na poste šéfa tímu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Ján Sudzina.