No možno by niekoho mohol zaujímať môj pohľad na niektoré súhrnné ukazovatele konsolidačného balíčka. Ešte nie je politicky odobrený, detaily aj závažnejšie parametre sa budú nepochybne meniť. Niečo však už možné vyrátať je.
.koľko potrebujeme?
Začnime veľkosťou konsolidačného úsilia. Deficit sa má zmenšiť o 2,3 percenta veľkosti ekonomiky. Na porovnanie, analogické číslo pri konsolidácii v roku 2011 bolo 3,4 percenta HDP. Matematicky je úsilie porovnateľné, o tretinu nižšie. Vzhľadom na vyčerpanie rezerv verejného a súkromného sektora už druhou konsolidáciou v priebehu dvoch rokov budú jeho politické náklady azda výraznejšie.
Horúca, no naivná debata sa vedie o znižovaní deficitu sekaním výdavkov oproti zvyšovaniu daní. Hneď na začiatok si nalejme čistého vína. Žiadny univerzálne platný, optimálny „zlatý pomer“ medzi podielom príjmom a výdavkov neexistuje. Nie je nedôležitý, no ekonomická teória ho nemôže z princípu zodpovedať. Môže to urobiť len empirické ekonomické skúmanie.
Niektoré štúdie (najvplyvnejšia je azda od Alesinu a Ardagnu z roku 2009, a najnovšia od Alesinu a Giavazza) poukazujú na to, že konsolidácia s prevahou výdavkov skutočne priniesla v minulosti lepšie hospodárske výsledky. V slovenskom prípade existuje niekoľko argumentov na opačné tvrdenie. Alesina a Giavazza poukazujú na kľúčovú úlohu menovej politiky: „(...) fungujú korekcie založené na výdavkoch. No nie pre svoje zloženie, ale preto, že takmer „náhodou“ sú sprevádzané znížením dlhodobých úrokových mier, prípadne stabilizáciou výmenného kurzu či akciového trhu.“ Od vstupu do eurozóny nemáme ani samostatné úrokové miery, ani výmenný kurz. Domáca burza cenných papierov nestála za reč už dávnejšie. Azda najdôležitejší ekonomický argument v prospech škrtania výdavkov teda na Slovensku nemá zmysel. Ďalšie argumenty v prospech vyššieho podielu príjmov v navrhovanej konsolidácii sú časová tieseň, jeden z najmenších podielov daní na ekonomike (našich 28 percent oproti európskym 40 percentám). A azda kontroverznejšie, fiškálne multiplikátory.
.dobre to namiešať
Multiplikátory verejných príjmov a výdavkov ukazujú, ako sa zmena daní či vládnych výdavkov prejaví v ekonomike. O koľko sa – krátkodobo – celkový dopyt v ekonomike zmení, ak sa niektorá zložka verejných financií zmení o jednotku. Prepočty OECD z roku 2009 ukázali, že najvyšší multiplikátor v slovenskej ekonomike majú verejné investície – 0,69 v prvom roku, a 1,09 v druhom. Daň z príjmu fyzických osôb má naopak nízky multiplikátor – 0,12 v prvom roku, a 0,24 v druhom.
Ak vám záleží na hospodárskom raste, v konsolidačnom balíčku chcete mať v optimálnom prípade namiešané dane a výdavky s nízkym multiplikátorom. Čo v slovenskom prípade znamená dane – priame aj nepriame. A nechcete sekať výdavky s vysokým multiplikátorom, teda verejné investície. Konsolidácia 2013 bude mať pravdepodobne celkový fiškálny multiplikátor pod 0,2. Na porovnanie, multiplikátor konsolidácie 2011 bol takmer dvakrát vyšší. Samozrejme, dane aj výdavky majú svoj vplyv aj na ponukovej strane ekonomiky. Vyššie dane skôr negatívny, investície – ak sú dobre identifikované a rozumne zrealizované – môžu byť, naopak, prínosom.
Aký bude teda pomer príjmov a výdavkov v pripravovanej konsolidácii? Nižšie výdavky ju naplnia asi z 30 až 40 percent, zvyšok budú tvoriť vyššie príjmy, najmä dane z príjmu bohatších ľudí a korporácií. Najdôležitejšie plánované škrty sú v mzdách, nakupovaných tovaroch a službách, ale napríklad aj v presunutí povinnosti zabezpečovať strategické zásoby ropy na súkromný sektor.
Autor je hlavný ekonóm Ministerstva financií.
.koľko potrebujeme?
Začnime veľkosťou konsolidačného úsilia. Deficit sa má zmenšiť o 2,3 percenta veľkosti ekonomiky. Na porovnanie, analogické číslo pri konsolidácii v roku 2011 bolo 3,4 percenta HDP. Matematicky je úsilie porovnateľné, o tretinu nižšie. Vzhľadom na vyčerpanie rezerv verejného a súkromného sektora už druhou konsolidáciou v priebehu dvoch rokov budú jeho politické náklady azda výraznejšie.
Horúca, no naivná debata sa vedie o znižovaní deficitu sekaním výdavkov oproti zvyšovaniu daní. Hneď na začiatok si nalejme čistého vína. Žiadny univerzálne platný, optimálny „zlatý pomer“ medzi podielom príjmom a výdavkov neexistuje. Nie je nedôležitý, no ekonomická teória ho nemôže z princípu zodpovedať. Môže to urobiť len empirické ekonomické skúmanie.
Niektoré štúdie (najvplyvnejšia je azda od Alesinu a Ardagnu z roku 2009, a najnovšia od Alesinu a Giavazza) poukazujú na to, že konsolidácia s prevahou výdavkov skutočne priniesla v minulosti lepšie hospodárske výsledky. V slovenskom prípade existuje niekoľko argumentov na opačné tvrdenie. Alesina a Giavazza poukazujú na kľúčovú úlohu menovej politiky: „(...) fungujú korekcie založené na výdavkoch. No nie pre svoje zloženie, ale preto, že takmer „náhodou“ sú sprevádzané znížením dlhodobých úrokových mier, prípadne stabilizáciou výmenného kurzu či akciového trhu.“ Od vstupu do eurozóny nemáme ani samostatné úrokové miery, ani výmenný kurz. Domáca burza cenných papierov nestála za reč už dávnejšie. Azda najdôležitejší ekonomický argument v prospech škrtania výdavkov teda na Slovensku nemá zmysel. Ďalšie argumenty v prospech vyššieho podielu príjmov v navrhovanej konsolidácii sú časová tieseň, jeden z najmenších podielov daní na ekonomike (našich 28 percent oproti európskym 40 percentám). A azda kontroverznejšie, fiškálne multiplikátory.
.dobre to namiešať
Multiplikátory verejných príjmov a výdavkov ukazujú, ako sa zmena daní či vládnych výdavkov prejaví v ekonomike. O koľko sa – krátkodobo – celkový dopyt v ekonomike zmení, ak sa niektorá zložka verejných financií zmení o jednotku. Prepočty OECD z roku 2009 ukázali, že najvyšší multiplikátor v slovenskej ekonomike majú verejné investície – 0,69 v prvom roku, a 1,09 v druhom. Daň z príjmu fyzických osôb má naopak nízky multiplikátor – 0,12 v prvom roku, a 0,24 v druhom.
Ak vám záleží na hospodárskom raste, v konsolidačnom balíčku chcete mať v optimálnom prípade namiešané dane a výdavky s nízkym multiplikátorom. Čo v slovenskom prípade znamená dane – priame aj nepriame. A nechcete sekať výdavky s vysokým multiplikátorom, teda verejné investície. Konsolidácia 2013 bude mať pravdepodobne celkový fiškálny multiplikátor pod 0,2. Na porovnanie, multiplikátor konsolidácie 2011 bol takmer dvakrát vyšší. Samozrejme, dane aj výdavky majú svoj vplyv aj na ponukovej strane ekonomiky. Vyššie dane skôr negatívny, investície – ak sú dobre identifikované a rozumne zrealizované – môžu byť, naopak, prínosom.
Aký bude teda pomer príjmov a výdavkov v pripravovanej konsolidácii? Nižšie výdavky ju naplnia asi z 30 až 40 percent, zvyšok budú tvoriť vyššie príjmy, najmä dane z príjmu bohatších ľudí a korporácií. Najdôležitejšie plánované škrty sú v mzdách, nakupovaných tovaroch a službách, ale napríklad aj v presunutí povinnosti zabezpečovať strategické zásoby ropy na súkromný sektor.
Autor je hlavný ekonóm Ministerstva financií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.