Sú to iní Česi, Slováci, Poliaci, Nemci... Berú tisíce eur mesačne, žijú a pracujú tisíce kilometrov od svojich domovov, slúžia zvláštnemu súštátiu, o ktorom nikto nevie, čo to je, a už vôbec nikto netuší, čo z neho časom bude. Na návrší nad starým mestom si postavili vlastnú štvrť, ktorá, pretože do šírky veľmi rásť nemôže, mohutnie a šplhá sa do výšky. Nie sú obyvateľmi mesta, v ktorom celé roky žijú, ale ani krajiny, z ktorej pochádzajú. Sú to „Bruselčania“.

Tie dve správy z minulého týždňa nesúvisia spolu len zdanlivo: eurokomisárka Viviane Reding vyzvala stredné a veľké firmy, aby svoje manažmenty obsadili aspoň z jednej tretiny ženami. Inak ich vraj EÚ donúti zákonom. Nuž a slovenská vláda sa uzniesla, že rodina s dvoma pracujúcimi rodičmi, ktorá umiestni svoje dieťa do troch rokov do predškolského zariadenia, dostane viac peňazí než rodina, v ktorej muž pracuje a žena sa stará o malé deti doma.

Povesť milovníka summitov, na ktorých hrá hlavnú rolu, sprevádza Nicolasa Sarkozyho už od francúzskeho predsedníctva EÚ. Summit o imigrácii a Rómoch, ktorý zvolal, však vyčnieva tým, že zmyslom podujatia nie je väčšia sláva Sarkozyho, ale jeho osobná obhajoba.

Další konference eurozóny, další odklad eurokrize. A samozřejmě, i další německé nasazení mučících nástrojů na bankrotující státy. Portugalsko, aby se ještě chvíli udrželo bez pomoci Unie, raději předem ohlásilo další omezení státních výdajů (o 5,3 procenta) a několik set tisíc převážně mladých a nezaměstnaných vyšlo do ulic na protest proti diktátu pod heslem z Egypta a Tunisu – „My, zoufalá generace”. Řecko dostane úlevu na úrocích (4, 2 procenta) a prodlouží se mu splátkový kalendář ze tří na 7 let výměnou za to, že prodá státní majetek za padesát miliard eur, přestože finančníci odhadují státní podíly jenom na patnáct. Irsku se neodpustí nic, protože má nízké (podle Sarkozyho neřestné) firemní daně. A nové navýšení záchranného fondu. Samozřejmě, všichni vědí, že to nic neřeší. Všechny tři státy v deflaci bankrotují a jejich dluhy porostou. Úroky za portugalské dluhopisy opět vzrostly. Deflace totiž  zvyšuje reálnou hodnotu místního eura, a tím i starého dluhu. A v takové situaci zvyšovat daně na splácení dluhu je sebevražedné a připomíná medicínu na krizi třicátých let. Jenom bankrot nebo inflace může rychle zlikvidovat státní dluh. Vždyť řecká dluhová spirála dosáhne letos 150 procent HDP a splátky 14 procent státních příjmů. Nezaměstnanost roste (15 procent) a podobně jako v Portugalsku téměř 40 procent mladých lidí je bez práce. A deflační politika bude pokračovat. Až do konečného řešení, kterému se vládci unie snaží za každou cenu vyhnout. Proč asi?

Minulý štvrtok podvečer slávnostne odhalili na Vajanského nábreží v Bratislave bronzovú sochu Tomáša Garrigua Masaryka, prezidenta 1. Československej republiky. Je kópiou diela z roku 1924, vyhotovil ju Jaroslav Matějíček z Brna. Finančne na ňu prispelo 115 darcov, vyzbieralo sa viac než 47-tisíc eur.

Je to tu – už aj Portugalsko požiadalo EÚ o finančnú pomoc. Má ísť o 80 miliárd eur. Po Grécku a Írsku je to už tretia krajina eurozóny v problémoch. Smerujeme k riešeniu, alebo k zániku eura?

Detské sny sú parádna vec. Ako tak starneme, melie nás svet, sú z nás seriózni zamestnanci či zamestnávatelia a sny, byť napríklad kováčom, sú fuč. Ja som naozaj kováčom chcel byť. Existuje jeden blázon, ktorý si svoj detský sen splnil, keď mu ťahalo na päťdesiatku. Môj brat Marián.

Navrhnuté zvýšenie minimálnej mzdy o 3 % na 317 eur od januára budúceho roka vládou prešlo hladko. Zároveň padol prísľub pozrieť sa už čoskoro tomuto klenotu sociálneho štátu na zúbok.

Ani skutočnosť, že „vyhodených 7 miliónov eur“ tematizoval predovšetkým Smer, nič nemení na márnosti referenda. Aj keby prezident spolupracoval s vyhlasovateľmi na hľadaní čo najvyhovujúcejšieho termínu (čo bola v jeho pozícii povinnosť) a aj keby sa koaličné strany postavili ku kampani seriózne (čo platí aj o SaS), ani tak by šesť otázok nemalo šancu na platný výsledok.

Reťaz občianskych protestov v arabských krajinách a zvlášť v Egypte, ktorá pôsobí ako isté epicentrum, znamená vážnu výzvu pre politiku USA a EÚ.