Prečo náprava 2. piliera trvá tak dlho a je taká rozpačitá, keď každý už niekoľko rokov vie, v čom je problém a ako ho vyriešiť?

Média musí být nepochybně kritická vůči každé vládě, musí její činy poměřovat tradiční morálkou a přízemním realismem, jinak bychom rezignovali na zlepšování světa a politici by nás brzy přivedli svými nápady a korupcí na mizinu. Někdy mám však dojem, že je dnešní komentariát všude v Evropě (bez ohledu na politický předsudek) naprosto jednotný ve svém pesimismu a negativismu. Jinými slovy – až na malé výjimky není loajální vůči městu a reálnému světu a dokonce ani vůči sobě, jako by se divil, že jsme ještě nespáchali sebevraždu.

Autoritarizmus je takou integrálnou súčasťou čínskej fyziognómie, až je zbytočné na to poukazovať. Kým to nezažijete na vlastnej koži. A ja som práve nedávno takú príležitosť mala. Stretnutie s cenzúrou, banálnosťou a propagandou, ktorá mi pripomenula Stasi, zatiaľ čo som dýchala špinavý vzduch na námestí Tien an men, tak vyzeral môj nedávny výlet v Pekingu.

U nás sa na to používa slovo knihomoľ, Angličania im vravia „bookworm” čiže knižný červík. Červík mi príde výstižnejší ako moľa. Každopádne, patrila som ako tínedžerka medzi nich. V období, keď každý normálny človek už dočítal rozprávky, ale ešte nezvládal seriózne knihy, a čítal len časáky, komiksy a esemesky, v tom období som čítala všetko. Všetko, čo sme mali v našej detskej knižnici, kam som chodila dvakrát do týždňa a brala som si vždy po tri, štyri knihy.

Tisíce Američanov, ktorí vyrazili do ulíc, kde oslavovali nielen úspešný zásah špeciálnych jednotiek proti najhľadanejšiemu teroristovi, ale aj jeho zabitie, postavili civilizovaný svet pred otázku: je správne tešiť sa zo smrti človeka, hoci aj zločinca, ktorý si za svoje činy trest smrti zaslúži?

Rozhodnutie vymenovať generála Davida Petraeusa za šéfa CIA nie je dobrou správou ani pre armádu, ani Obamovu administratívu.

Náš spor s južným susedom o druhé občianstvo uviazol v pate a zrejme sa už odtiaľ ani nedostane. Po tom, čo minister Martonyi označil slovenský návrh zmluvy za „nediskutovateľný“, sa čo i len silueta dohody vzdialila natoľko, že niet o čom hovoriť.

Trikrát o tom, o čom sa hovorilo už stokrát – a zrejme stále málo. O kríze, ktorá je v skutočnosti celkom inde ako v peňaženkách. Ako finančnú ju vnímame aj preto, že veľa vecí si všimneme až vtedy, keď pre ne prídeme o peniaze.

Tak ste si mysleli, že vám znížime odvody, že vám ubudne byrokracie, že nebudete musieť postávať na úradoch, ale sa budete môcť venovať poctivej práci či zábave? Figu borovú! Verte, my múdri a osvietení politici to s vami myslíme dobre. Vieme, že potrebujete daňovo-odvodový bonus, ktorý zavedieme, aj keby na to malo doplatiť dvestotisíc živnostníkov a niekoľko stotisíc dohodárov, čiže celé hospodárstvo.

V čom by mohli byť médiá na konci tohto roka iné ako dnes? Mali by viac pracovať s cudzím obsahom namiesto vlastného a prijímať radšej absolventov maftyzu ako filozofickej fakulty.