V sobotu sa v Prešove rozhodne o novom predsedovi SaS. Či už to bude Richard Sulík, alebo Jozef Kollár, liberálov čaká boj o prežitie. Vzťahy v SaS sú totiž natoľko vyhrotené, že víťazstvo ktoréhokoľvek z nich zrejme stranu rozčesne.

Milí priatelia, určite ste sa stretli s ohavnou nenásytnosťou. Dlho som predpokladal, že je to len mýtus z filmov o hľadačoch pokladov. Partia dobrodruhov nájde poklad, zmocní sa ich oná ohavná nenásytnosť a navzájom sa zamordujú. Poklad zmizne v nepreniknuteľnej temnote mokvavého bahna. Vždy som týchto antihrdinov odsudzoval. Až raz sa zatmelo pred očami aj mne.

Napríklad také nadpisy. Na blogoch, v časákoch, novinách... Sú oveľa čitateľnejšie, ako sa zdajú. Všímajte si tú rafinovanosť. Každý balí svoje články do nadpisov. V nich skrýva povrchnosť, ktorá predáva. Až ma obchádza paranoja, že všetky stĺpčeky, ktoré sú bez nadpisu, sú odsúdené na nečítanosť.

Twitterová správa „Deal done“, ktorú vyslal van Rompuy v piatok o 16.26, ukončila takmer 24-hodinový boj o európsky rozpočet 2014 až 2020. Rekordne dlhé rokovanie lídrov, ktorí hľadali dohodu deň a noc, nadovšetko poukázalo na plytkosť vzletných rečí o solidarite či súdržnosti. Koncert národných záujmov, ktoré sa ruvali o každé euro, sa vtelil do kompromisu, ktorý má aj trochu historický rozmer: Za celej existencie Európskej únie sa ešte nestalo, aby sa jej rozpočet znižoval.

Platidlá nabrali počas histórie všakovaké pestré podoby. Kamenné kruhy Rai, cigaretové úvery v nacistických zajateckých táboroch či virtuálne zlato. A to ste ešte nepočuli o fenoméne Bitcoin.

Milí manželia Žáčkovci z južnej Moravy! Som rád, že, ako píšete v liste, vás jeden z mojich článkov inšpiroval, aby ste sa zamysleli nad možným presťahovaním do krásneho (východo)nemeckého mesta Görlitz.

Nepálska muzika nie je len o tradičných bubienkoch, flautičkách a husličkách. O tom, že tu fičí aj tvrdý rock, sa presvedčili tisíce ľudí, keď videli mojich Nepálcov hrať na nedávnej šnúre po Slovensku. Starý rock je vlastne hudba, s ktorou sa tu práve príchodzí turista stretne najskôr, keď vhupne do jednej z desiatok rockových krčiem v centre Káthmandu alebo Pokhary. Vojde tam preto, že začuje hrať starých Floydov, Zeppelinov, AC/DC, Boba Marleyho, ale aj novších Radiohead či Adele. Všetky kapely hrajú ten istý výber, asi sto pesničiek, a takmer všetky ich hrajú rovnako. Po roku či dvoch prestane do týchto krčiem chodiť, lebo už nemôže počuť Creep či Stairway to Heaven. Vtedy začne rozmýšľať, či tu vlastne existuje kvalitná pôvodná tvorba.

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková zverejnila na internetovej stránke súdu reakciu na editorial Štefana Hríba a blog Martina Hanusa. Uverejňujeme ju celú v pôvodnom znení.

Aby ste porozumeli politickému Srbsku, treba chápať marketingokraciu. Tunajších politikov nemožno chytiť za slovo, ako sa srbsky hovorí ,,ani za hlavu, ani za chvost”.

Detské ihrisko, deti sa hrajú v pieskovisku, dve matky sa stretli po dlhšom čase. „Kde máte Kristínku?“ pýta sa prvá. „Od septembra chodí do škôlky,“ odpovedá Jankova mama. „A to sa vám ako podarilo?!“ prekvapene reaguje pani, ktorej sa o synčeka starajú cez deň jej rodičia.