Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peniaze zajtrajška

.martin Vlachynský .časopis .týždeň v ekonomike

Platidlá nabrali počas histórie všakovaké pestré podoby. Kamenné kruhy Rai, cigaretové úvery v nacistických zajateckých táboroch či virtuálne zlato. A to ste ešte nepočuli o fenoméne Bitcoin.

Aristotelova definícia peňazí cez ich funkcie dodnes patrí k prvým poučkám, vtĺkaným do hláv študentov ekonómie. Peniaze slúžia ako prostriedok výmeny, zúčtovacia jednotka a uchovávateľ hodnoty. Viaceré statky môžu plniť druhú či tretiu funkciu. No bez toho, aby boli všeobecne uznávaným prostriedkom výmeny, nemôžu byť peniazmi.

.ako vznikli
Pokiaľ niečím nezaplatíte nákup LCD televízora v hypermarkete a zároveň rožky s treskou vo večierke U Boženky, tak to nie sú peniaze. Dnes sú tak peniazmi len fiat peniaze, teda papierové platidlá, kryté dôverou ľudí v centrálnu banku a vládu. Ale história i súčasnosť ponúkajú pekné príbehy na zamyslenie o tom, ako a aké veci získavajú monetárnu hodnotu.
Výmena užitočných predmetov medzi ľuďmi sa začala už v neolite. Na vzdialenosti až stoviek kilometrov ľudia menili vzácne kamene a nástroje z nich. Keď s príchodom poľnohospodárstva a metalurgie prudko narástlo spektrum výrobkov, stúpla aj zložitosť výmeny. Je lepšie zameniť hrot oštepu za kozu, sedem vajec a mech obilia, alebo za dvanásť sliepok, hrudu syra a dva hlinené krčahy?
Ľudia zistili, že niektoré veci sa im menia ľahšie a niektoré ťažšie. Postupne začali v obchode akceptovať nielen priamo tie statky, ktoré sami chceli skonzumovať či obliecť si, ale aj tie, ktoré sa im ľahko menili so susedmi. Niektoré veci získavali monetárnu hodnotu – dopytovali sa nielen kvôli spotrebe, ale aj pre svoju obchodovateľnosť. História pozná nespočet príkladov protopeňazí: železné prúty, látky, mušle, kakaové bôby či balíčky obilia. Výmenný prostriedok musí byť čo najviac uniformný vo veľkosti aj kvalite, preto jednoducho ohodnotiteľné objekty získavali navrch. Napríklad slovo šekel pochádza z hebrejského slova pre „vážiť“ a označoval jednotku hmotnosti. Aby sa starovekí obchodníci vyhli nutnosti ustavične prevažovať svoje balíky obilia, začali ich značiť pečaťami, ktoré potvrdzovali ich hmotnosť.
Odtiaľ bol už len krok k vzniku mincí. Stáročia trvajúcu súťaž o najvhodnejší materiál vyhralo zlato, ktorému sekundovalo striebro. Jeho množstvo v obehu bolo limitované náročnou ťažbou, dalo sa ľahko raziť do unifikovaných tvarov, ale vďaka značnej inertnosti nepodliehalo skaze. V pomere k hodnote nebolo ťažké ani objemné a narušiť jeho rýdzosť si vyžadovalo značné metalurgické schopnosti.

.kamene Rai
Ak si myslíte, že svet by bol lepší bez peňazí, vedzte, že tie sa vyvinuli prakticky vo všetkých komunitách, v ktorých existoval koncept vlastníctva. A niekedy to boli peniaze vskutku obskúrne. Trebárs na tichomorskom ostrovčeku Yap v súostroví Karolíny si približne pred tisícročím zamilovali biely až hnedastý vápenec s kryštálmi aragonitu, ktorý sa vyskytoval na ostrove Palau, vzdialenom takmer päťsto kilometrov. Muži z ostrova podnikali na vratkom kanoe odvážne výpravy, aby doviezli populárny kameň. Ostrovania ich postupne začali pretvárať do podoby kruhov rôznych veľkostí s otvorom v strede, aby sa dali ľahko zavesiť či prenášať na palici. Vznikli tak kamenné peniaze Rai, ktoré ostrovania používali po stáročia a hoci dnes už na ostrove vládne dolár, rai ešte stále majú ceremoniálnu hodnotu.
Od komoditných peňazí z iných oblastí Zeme ich odlišuje veľkosť. Spočiatku išlo o krúžky s priemerom nie väčším ako desať centimetrov. No ostrovania dokázali narúbať a prepraviť čoraz väčšie kusy kameňa. Najväčšie rai tak presiahli metrový priemer a dosiahli hmotnosť niekoľkých ton. Nosiť niečo také v peňaženke nie je sranda. Ostrovania tak začali meniť rai bez toho, aby nimi fyzicky pohli. Kameň ležal pred chatrčou a ostal tam, aj keď ho pôvodný majiteľ vymenil za nové kanoe s ležadlom. Situácia dospela dokonca do takého stavu, že keď sa niekoľko obzvlášť pekných kúskov potopilo počas prepravy do oceánu, obyvatelia ich uznali a v obehu sa tak ocitli rai, ktoré ležali utopené kdesi na dne Pacifiku.

.cigarety v lágri
Ľudská spoločnosť potrebuje prostriedok výmeny a keď je prirodzená monetárna interakcia narušená, ľudia si veľmi rýchlo nájdu vhodnú náhradu. R. A. Radford by bol históriou zabudnutý ekonóm, keby sa počas druhej svetovej vojny nedostal do nemeckého zajatia. Hoci isto nemilá skúsenosť, dala vzniknúť jednému z najzaujímavejších ekonomických textov. Radford v štúdii The Economic Organisation of P.O.W. Camp fascinujúco opísal ekonomický mikrokozmos zajateckého tábora a demonštroval, ako prirodzene fungujú peniaze.
V tábore kolovali potraviny, papier, žiletky či oblečenie. Hoci boli k dispozícii ríšske marky, od Nemcov sa dalo kúpiť len veľmi málo. Zajatci si tak prirodzene vybrali komoditnú menu (cigarety) a behom pár týždňov rozvinuli trh. Najskôr klasický „turecký“ bazár, kde sa postele stali stánkami. Neskôr sa začali spisovať tabuľky ponuky a dopytu, nie nepodobné fungovaniu klasickej burzy. Zjavili sa obchody s komisionálnym predajom či dokonca pevnými cenami, ktoré sa darilo udržiavať vďaka malému predzásobeniu tovarom. Na ten získal obchod cigaretový úver, za ktorý musel, samozrejme, zaplatiť úrok. Hoci väčšina tovaru prichádzala zvonka, za cigarety sa dali kúpiť drobné služby, ako oprava odevov.
V tábore fungoval aj Greshamov zákon. Kvalitnejšie cigarety sa vyfajčili a na obchod sa používali menej kvalitné. Znehodnotenie meny predstavoval príchod fajkového tabaku a s ním šúľaných cigariet, ktoré mali často nižšiu hmotnosť. No najväčšie monetárne šoky spôsobovalo „kvantitatívne uvoľňovanie.“ Nebol zaň zodpovedný Fed, ale Červený kríž, ktorý posielal zásoby cigariet v štvrťročných zásielkach. Obrovská injekcia nových cigariet v obehu vždy vystrelila ceny hore. No keďže cigaretová ekonomika bola väčšinu času deflačná (viac cigariet sa vyfajčilo, ako pribudlo z prídelov), po čase ceny opäť klesli.

.klubová hra geekov
Viete o tom, že Číňania vyrábajú zlato? Teda, nie fyzické, ale virtuálne. Zlato, ktorým sa platí v online hre World of Warcraft. Spoločne ju hrá viac ako desať miliónov hráčov. Zlato získajú bojom s príšerami a hľadaním pokladov a môžu zaň hernej postave kúpiť lepší meč či prilbu a postúpiť tak v hierarchii. Samozrejme, veľa hráčov rado obetuje pár dolárov, aby postupovali po spoločenskom rebríčku čo najrýchlejšie. Toho sa chopili podnikaví Číňania, ktorí založili hráčske manufaktúry, kde zamestnanci hrajú hru dvanásť hodín denne a hromadia virtuálne zlato. To si chtiví hráči môžu zakúpiť na niektorom z množstva internetových stránok, pričom súčasný kurz je niečo nad jedno euro za tisíc jednotiek Warcraft zlata. Na vrchole boomu údajne bolo takto zamestnaných až stotisíc Číňanov.
Warcraft zlato sú peniaze, pokiaľ uznáme svet Warcraftu za reálny. U Boženky si zaň mlieko nekúpite. To si nekúpite ani za ďalší zaujímavý príklad neuniverzálneho výmenného prostriedku. Bitcoin nie sú peniaze, ale skôr akousi klubovou hrou počítačových geekov, no je to koncept taký revolučný, že sa k nemu pred pár týždňami s istými obavami vyjadrila aj slovutná Európska centrálna banka.
Bitcoin vznikol v januári 2009. Údajne je zaň zodpovedný človek nazývaný Satoši Nakamoto, čo je však skôr pseudonym jedného alebo viacerých ľudí. Bitcoin je odlišný od všetkého, čo sme doteraz ako kandidáta na peniaze poznali. Nie je krytý komoditou ako zlaté mince, cigarety či rai, ani ho nezaštiťuje moc centrálnej autority, akou je centrálna banka v prípade fiat peňazí – či softwarová firma Blizzard v prípade Warcraft zlata.
Bitcoin je založený na počítačovej kryptografii. Skladá sa z decentralizovanej siete používateľov, ktorí si nainštalujú jednoduchý program, akúsi virtuálnu peňaženku. Tá má priradenú svoju unikátnu adresu, predstavovanú súborom znakov. Bitcoin samotný neexistuje ako objekt, je len historickým záznamom transakcií – akýmsi zoznamom adries jednotlivých peňaženiek. Keď Jano pošle bitcoin Ferovi, stane sa to, že systém v reťazi transakcií dopíše za adresu Janovej peňaženky adresu Ferovej a vyšle o tom informáciu všetkým ostatným zasieťovaným členom. Transakcie sa ustavične v celom systéme prepočítavajú, čo dobrovoľne robia niektoré počítače v procese nazvanom dolovanie. Algoritmus ich za túto činnosť odmeňuje novými bitcoinmi a práve tak sa nové „mince“ dostávajú do systému. Celý proces je založený na matematických algoritmoch a nedá sa nijako centrálne ovplyvniť.

.Slobodné peniaze budúcnosti
V systéme obieha momentálne niečo vyše desať miliónov bitcoinov a ich pribúdanie sa postupne spomaľuje, až kým sa nezastaví na konečnom počte 21 miliónov niekedy okolo roku 2140. Bitcoiny sa dajú kupovať a predávať na internete. Hodnota jedného sa pohybuje momentálne okolo 13 dolárov, ale je vďaka relatívne nízkemu počtu účastníkov veľmi premenlivá.  Bitcoiny môžete využiť aj v zopár internetových obchodoch.
Práve myšlienková zložitosť systému nateraz bráni výraznejšiemu rozšíreniu bitcoinu, no svoje základy si za necelé tri roky stihol vybudovať. Bitcoin pritom ponúka neuveriteľné možnosti. Celý váš bitcoinový majetok predstavuje adresa vašej peňaženky, ktorú môžete pretransformovať napríklad do podoby krátkej rýmovačky. Inými slovami, môžete predať všetky veci čo máte, za peniaze si kúpiť bitcoiny, rýmovačku vytetovať na ruku či zapamätať, a odniesť si tak majetok nepozorovateľne hoci na druhý koniec planéty. Bitcoin účet vám nikto nemôže zhabať, zablokovať či zrušiť.
Bitcoin zároveň ponúka absolútnu anonymitu, podobne ako hotovosť, čo s radosťou využíva Silk Road, ilegálny internetový obchod, v ktorom si môžete kúpiť drogy a iné nezákonnosti. No hlavná sila bitcoinu nespočíva v možnosti nenápadne zakúpiť špičkový pakistanský haš, ale v možnej budúcej slobodnej alternatíve voči fiat peniazom. Centrálne banky čoraz častejšie robia monetárne kroky, ktoré doposiaľ mali v repertoári skôr diktátori tretieho sveta, a zlato či iné fyzické alternatívy môžu byť zakázané, zachytené a zhabané. Koncept nesledovateľného a kompletne decentralizovaného platobného prostriedku, založeného na matematickej funkcii, je zaujímavým projektom, ktorý môže prispieť k udržaniu slobody vo svete.

Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite