Milí priatelia, za posledné roky som zaregistroval desiatky článkov, ktoré sa začínali múdrosťou: „Nové spoločensko-politické zmeny priniesli nové názorové prúdy i do výskumu danej problematiky...“ a potom autori buď horekovali, že staré časy sú fuč, alebo sa nadchýnali, aké je všetko parádne. Všetci sa opierali o míľnik 1989, poniektorí ho označovali a dodnes označujú za „mýlnik“ od slova mýlka. Nič iné mi z tých článkov neutkvelo. Ja som mal v osemdesiatom deviatom desať rokov. Našou najväčšou vidiecko-detskou revolučnou rebéliou bolo, že keď sme išli po ulici, revali sme ľuďom do gamatkových otvorov v stene. Užívali sme si to.

Zdá sa, že západné ekonomiky sú z najhoršieho vonku. V Spojených štátoch zaznamenali v októbri neočakávane silný rast nových pracovných miest (204-tisíc). Podobne povzbudivé sú správy z druhej strany Atlantiku – britská ekonomika má budúci rok narásť až o dve percentá. Dokonca i Grécko má v roku 2014 podľa predpovedí Európskej komisie zaznamenať pozitívny hospodársky rast. Môj kolega v Cato Institute Brink Lindsey však varuje pred unáhleným optimizmom. I keď sa svet pomaly spamätáva z dopadov krízy, je nepravdepodobné, že sa západné ekonomiky v dohľadnom čase vrátia k mieram rastu, aké si pamätáme z čias pred rokom 2008.

To, čo sa tu o 17. novembri 1989 začína šíriť, je desivé. Prosím vás, aký deň naivity či podvodu? Je to predsa najdôležitejší dátum storočia.

To, aké surové a nemilosrdné sú k sebe ženy, vystihol už Sándor Márai vo svojich Denníkoch z roku 1943: „ Ženy si seba navzájom nevážia. V očiach ženy nemôže byť nejaká iná žena naozaj ,veľká´ alebo bezvýhradne ,krásna´ či bezo zvyšku ,dobrá´, nesebecká, domácky založená atď. Keď žena vstúpi niekam, kde sedí už nejaká iná žena, miestnosť sa naplní podozrievavosťou. Žena uverí vo veľkosť, bystrosť či ľudskosť inej ženy jedine vtedy, keď o tom má dôkaz. A to tiež len zdráhavo.

Pred rokom vypracovalo ministerstvo školstva ambicióznu Správu o stave školstva, ktorá chcela zlepšiť stav nášho školstva. Aký je jej osud? Asi taký, ako je celé ministrovanie Dušana Čaploviča.

Desať rokov od vstupu Slovenska do EÚ je bez diskusie najšťastnejšia perióda, akú obyvateľstvo územia medzi Dunajom a Tatrami zažilo. Čo to znamená rozmenené na drobné?

Viac než mesiac, od 7. apríla do 12. mája, hlasuje vyše 800 miliónov Indov v parlamentných voľbách. A sú to veľmi zaujimavé voľby.

Kariéru Roberta Nozicka považujú mnohí za najväčší úspech libertariánskej filozofie povojnovej éry. Brilantný Nozick sa už ako 31-ročný stal profesorom filozofie na Harvarde. Vtedy mladého socialistu inšpiroval Murray Rothbard, libertariánska legenda. Fascinovaný jeho individualistickou anarchistickou teóriou vydáva ako 36-ročný svoju prvú knihu, pre niektorých kanonické libartariánske dielo Anarchy, State and Utopia.

Som súdny lekár. Vnímam svet trochu inak než vy. Cez hľadáčik fotoaparátu na mieste činu a od pitevného stola vidno tristné detaily a vražedné súvislosti. Viem, aký fatálny môže byť zásah blbej náhody a ako tragicky sa môžu skončiť zdanlivo banálne rozhodnutia.

Na čo asi myslí človek, keď mu ide o holý život? A na čo asi mysleli tí, ktorých nahnali do plynových komôr? A tí, čo boli vraždení, znásilňovaní, lynčovaní, zneužívaní, okrádaní...a na čo Anna Kudríková z Vítkova, keď uvidela, ako sa k nej plazí jej dvojročná dcérka Natálka, celá v plameňoch? A aké rozlišovanie medzi situačným a kauzálnym zlom, nábožensky, národnostne, etnicky, rasovo, politicky, ekonomicky, sociálne, geopoliticky motivovanou krutosťou? To iba my, v časoch mieru a relatívnej stability, dávame dohromady štatistiky, analyzujeme čísla a príbehy, vytvárame teórie a plánujeme laboratórne experimenty, kladieme si otázky, formulujeme a publikujeme odpovede.