Štvrté prikázanie dekalógu znie takto: „Cti svojho otca i svoju matku, aby sa ti dobre vodilo a žil si dlho na zemi.“ Čo sa za týmito slovami skrýva?

Tretí imperatív Dekalógu znie takto: „Pamätaj na to, aby si svätil deň šabatu.“ V kresťanskom kontexte šabat nahradila nedeľa. Načo nám je nedeľa? A prečo by sme ju mali svätiť?

Nepokradneš! Možno to slovo na Slovensku vysloviť bez toho, aby nám tvár neskrivil ironický úškľabok? Rozsah tohto imperatívu je dnes u nás naozaj až nezvyčajne „široký“.

Zrejme poznáte nostalgiu, smútok za strateným detstvom. Je to všetko navždy preč. Je preč ten stav prvotnej jednoduchosti, čas číreho úžasu. Je to navždy preč.

„Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi, alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť“ (Exodus 20: 4).

Do slovenských kín prichádza film Dozvuky (Pokłosie). V Poľsku vyvolal mnoho polemík a diskusií. Aj my by sme si tento film mali pozrieť. A nielen preto, že v ňom hrá Zuzana Fialová.

Svoboda je v tom úplně nejstarším smyslu slova chápána jako opak otroctví. Podle Aristotela existuje protiklad mezi vyšším a nižším všude v přírodě. Někteří lidé jsou svou přirozeností svobodní, jiní jsou podle své přirozenosti otroky. Je proto normální, že vládne ten, kdo je svým stupněm dokonalosti vyšší. Otroctví je ospravedlněno na základě toho, co je zavedenou zvyklostí ve válce. Poražený má vždy možnost zvolit smrt.

Pred časom sa mi stalo toto: Čakal som na Obchodnej v rade na kebab. (To som bol ešte mäsožravec.) Zboku ku mne pristúpil neznámy pán, cudzinec, súdiac podľa výzoru azda Turek. 

Voľakedy bola Halič (poľsky krásne Galycja) kráľovstvom a korunnou krajinou, jej prirodzené hranice tvorili na juhu Karpaty, na západe rieky Biala a Przemsza, na severozápade Visla, na severe Sán a Bug a tiež Dnester a Prut s Rokitnou.