Video týždňa ukázalo, ako radi hovoríme o rovnoprávnosti žien, no ako zásadne zlyhávame, keď je pre ňu potrebné niečo urobiť. Áno, mám na mysli návštevu najvyšších predstaviteľov EÚ u prezidenta Erdoğana.

Kritická epidemiologická situácia na Slovensku, zavedenie o COVID-19 certifikátov, sprísnenia na hraniciach či európska obrana boli predmetom videosummitu lídrov členských štátov Európskej únie (EÚ), ktorý sa konal 25. a 26. februára a Slovenskú republiku na ňom zastupoval premiér Igor Matovič (OĽANO). TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

V štrasburskom sídle EP 19. júna zasadli zástupcovia európskych inštitúcií, národných parlamentov a občania, aby na inauguračnom plenárnom zasadnutí Konferencie o budúcnosti Európy prebrali otázku ďalšieho smerovania Európy. Na konferencii sa fyzicky aj na diaľku zúčastnilo 108 poslancov Európskeho parlamentu, 54 zástupcov Rady a traja členovia Európskej komisie. Okrem toho na nej bolo aj 108 Európanov.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že ak nezreformujeme dôchodkový systém, tak Slovensko skrachuje. Do roku 2018 bol náš dôchodkový systém v princípe udržateľný. No zastropovanie dôchodkového veku nádeje udržateľnosti pochovali. Dokáže terajšia vláda vykopnúť loptu z bránkovej čiary?

Slovenské národné divadlo (SND) chce pri plánovaní programu predstavení počkať na vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorá má premietnuť piatkové oznámenie Ministerstva kultúry (MK) SR o uvoľnení pre kultúrne podujatia. SND o tom informuje na sociálnej sieti.

Rada ministrov a samit európskych lídrov minulý týždeň opätovne presvedčili, že EÚ stále celkom nedorástla na výzvy, ktoré pred ňu stavia prílev utečencov.

Dotáciu niekoľko tísíc euro na vytvorenie 4 pracovných miest, financovanú z fondov EÚ, dostal aj úrad exekútora, ktorý je podľa poslanca A.Hlinu napojený na "nebankovú" spoločnosť.

V časoch môjho druhého rímskeho služobného pobytu vo funkcii vedúceho zastupiteľského úradu Slovenskej republiky pripadla na mňa v októbri 2006 povinnosť zorganizovať v priestoroch nášho veľvyslanectva tzv. komunitárny obed, čiže obed pre veľvyslancov všetkých členských krajín EÚ, a pozvať k stolu niekoho, kto by bol schopný obohatiť prítomných o dajaké informácie, názory, postrehy atď. užitočné pre ich prácu a najmä pre vzťahy zastupovanej krajiny s krajinou prijímajúcou.

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

Boris Johnson chcel taktizovať, no narazil na tvrdú realitu. Odídu Briti z EÚ na konci októbra, bude brexit bez dohody alebo sa rozvod Londýna s Bruselom odloží? Európsku komisiu povedie po prvý raz žena, Nemka Ursula von der Leyen. Čo všetko chce zmeniť a čím poverila Slováka Maroša Šefčoviča?