Aj s „povinnou“ 15-minútovou prestávkou trvá viac ako 3 a pol hodiny. A predsa vás vtiahne a nepustí. Každá sekunda sa do vás zapiera veľkou silou. Až brutálne, dalo by sa povedať.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

My, občania Slovenskej republiky, ostro odsudzujeme návštevu predsedu vlády Roberta Fica v Moskve 22. decembra 2024 a jeho rokovania s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom. Táto cesta je priamym útokom na zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky, vážnym narušením európskej jednoty a zradou hodnôt, na ktorých stojí naša demokratická spoločnosť.

Do Prahy chodíme s manželkou 17. novembra už dlho. Raz sme išli náhodou a ostali sme úprimne prekvapení. Na rozdiel od oficiálnych aj neoficiálnych, ale predsa oddelených akcií na oslavu Novembra 89, na ktoré sme boli zvyknutí z Bratislavy, zdalo sa, že oslavou Novembra žije celá Praha. Odvtedy sa pre nás návšteva Prahy 17. novembra stala každoročnou tradíciou.

Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Čo sa zmenilo od Novembra 1989? Čo zostalo? V čo sme vtedy dúfali, a o čo nám ide dnes? Aké sú úspechy a neúspechy? Odpovedajú osobnosti a aktéri revolučných udalostí.

V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.

Vyše 100 slovenských osobností, medzi iným aj bývalá premiérka, traja bývalí ministri zahraničných vecí, viacero bývalých diplomatov, ako aj osobností zo sveta kultúry a občianskeho sektora, dnes vyjadrilo podporu občianskej spoločnosti v Gruzínsku, ktorá volá po dôkladnom vyšetrení volebných nezrovnalostí po sporných parlamentných voľbách, ktoré sa v krajine uskutočnili koncom októbra.

Keď v roku 2014 vznikla vládna Rada solidarity a rozvoja, išlo strategicky dobre premyslený a v podstate veľmi pozitívny politický signál. Tento krok jasne deklaroval, že vláda vníma možné riziká toho, že v krajine – prvýkrát od Novembra 89 – vládne jedna strana (jednofarebná vláda Smeru fungovala v rokoch 2012 – 2016).

Ostrovy pozitívnej deviácie je už riadne klišéovitý termín, ale nevyhneme sa mu. Ľudia prežili najťažšie časy len vďaka súdržnosti, vytvárajúc ostrovy. U nás najťažšie možné časy zďaleka neprežívame, ale téma porovnávania s obdobím rezistencie v bývalom režime alebo v časoch mečiarizmu začala byť aktuálna.