Tak ako každý rok, aj v tomto poslednom čísle roku 2025 vám prinášame spolu s našimi kolegami, spolupracovníkmi a priateľmi tipy na knihy, ktoré sme čítali a odporučili by sme ich aj vám. Čítanie z papiera vraj umožňuje ľudskej mysli, aby si to, čo z neho prečíta, uchovala lepšie, lepšie tomu porozumela a lepšie to využila. Tak to s nami skúšajte, nachádzajme si spolu čas na šuchotanie stránkami.

Matovičovsko-hegerovská vláda dokázala za dva roky prešustrovať svojou absurdnou politikou veľkú časť dôvery svojich voličov, pre ktorých sa stali Matovič s Hegerom a Sulíkom ešte horší ako Fico.

S rodičmi, starou mamou Tamiškou a s bratmi Igorom a Rudom sme dlho bývali na ulici, ktorej názov sa v čase menil, chvíľu to bola Štefánikova, ale najčastejšie Ulica obrancov mieru, hoci pôvodne nešlo o Štefánika, ale o habsburskú princeznú Štefániu.

K únosu došlo 31. augusta 1995, keď dve autá zablokovali auto Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Z vozidiel vystúpila skupina mužov, ktorá ho vyzvala, aby si presadol do ich auta. Ten to odmietol, tak ho násilím zavliekli do Rakúska.

Opozíciu čaká niekoľko výziev. Vyzerá to, že má našliapnuté k zvládnutiu tej prvej – vyhrať parlamentné voľby. Ale čo potom? Podľa Ľudovíta Ódora príde čas na Veľký tresk. Ako reformovať Slovensko od verejnej správy až po emigračnú mentalitu vysvetľuje v rozhovore .pod lampou.

Prieskumy nasvedčujú tomu, že dnešná opozícia získa v budúcich voľbách väčšinu. Aj keď je veľmi skoro hovoriť o víťazstve, predpokladajme, že zostaví vládu. Už teraz vieme, že jej nebude čo závidieť. Čo ju čaká?

Vycestovať kvôli návšteve galérie zvykneme väčšinou do zahraničia. Najčastejšie do neďalekej Viedne, Budapešti, Brna či Prahy. Obdivujeme medzinárodnú výtvarnú scénu, s ktorou sa doma stretávame zriedkavejšie, aj tvorbu domácich umelcov, ktorým sa podarilo presadiť mimo našich hraníc.

„Ponevač obžalovaný Juro Jánošík zavrhnuvše prikázaní jak boské tak též zákon krajinský predo dvema rokmy dal sa na zbojstvo a vudcem nebo hejtmanem takovým sa učinil.... Protož pro takové veliké a zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na lavém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“

Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.

Na dnešnom verejnom zasadnutí sa traja znalci z odboru psychiatrie a psychológie vyjadrili k odsúdenému Černákovi a jeho rescializačnej prognóze.