Osobnosti slovenského a českého spoločenského života a spoluzakladatelia OF a VPN sa dnes solidarizovali so zápasom Ukrajincov, bojujúcim za slobodnú, európsku Ukrajinu. Vo svojom vyhlásení zdôraznili, že na Ukrajine, ale aj v celej Európe ide dnes o historické rozhodnutie, či bude Ukrajina európskou a Európa ukrajinskou. Vyhlásenie prečíta Michael Kocáb v nedeľu 15. decembra na demonštrácii na kyjevskom Majdane.

Tak som si kúpil autíčko na diaľkové ovládanie. Už som jedno mal, pred vyše tridsiatimi rokmi, fakt drahý dar, asi z Tuzexu, neprežilo ani prvú jazdu, na konci chodby som neskoro zareagoval, dvere do pivnice neboli zatvorené, zrútilo sa zo schodov a rozbilo sa na márne kúsky. Až mi je trápne napísať, že išlo o jeden z najtraumatizujúcejších zážitkov z detstva. Ale dvere do pivnice už som potom nenechal nikdy otvorené.

Keď sa dnes povie steampunk, myslí sa zväčša jeho druhá vlna prezentovaná súčasníkmi, ktorí sa správajú, ako keby žili pred stodvadsiatimi rokmi. Galantní, trochu romantici, trochu dandy. Akoby ich skutočným domovom bolo storočie pary. K tomu vynálezy predznamenávajúce Turingov stroj, predkremíkové informačné technológie na mechanickej báze, symbolizovanej písacím a parným strojom. Aj na akési protodierne štítky by sa našlo miesto. Romantický odor oleja na mazanie piestov, objaviteľských výprav a sadzí. Budúcnosť, ktorá nikdy neprišla.

Ôsmeho septembra bola otvorená rekonštruovaná Galéria Danubiana (odvtedy má oficiálny názov Danubiana Meulensteen Art Museum), a 19. septembra sa prvýkrát pre verejnosť otvorila bratislavská Kunsthalle. Juraj Kušnierik píše o Kunsthalle, Andrej Bán o Danubiane.

Poverený riaditeľ Domu umenia/Kunsthalle Bratislava Juraj Čarný hovorí, že vždy chcel robiť sprostredkovateľa medzi umelcom a divákom. Dnes mu práca kurátora zaberá len desatinu času, inak je to predovšetkým manažovanie, cieľ však zostáva rovnaký.

Máme za sebou prvé epizódy Sanitky 2 a veru, nie je to celkom márne. Príbeh nadväzuje tam, kde sa nadviazať dá a kde sa nedá, začína sa nový. Aj nakrútené je to veľmi slušne, každú investovanú korunu či euro vidieť. Príjemné prekvapenie, popierajúce jednu zo základných popkultúrnych téz, že móda nemá pamäť. Mainstream nemá pamäť.

Hovorca SFZ Juraj Čurný bol od mladosti spájaný s hudbou, ako hudobný redaktor, moderátor, producent. Pred tromi rokmi mal pocit, že v hudbe už nemá kam napredovať, a prestúpil do Slovenského futbalového zväzu. Tu vybudoval a zabezpečuje kompletnú mediálnu komunikáciu.

Milujem Slovensko. Iste. Ibaže by som ho nemiloval. Vo svetle novej televíznej šou, ktorá má byť ťažiskovým jarným projektom Jednotky, veru neviem. Najprv by bolo asi dobré vyrovnať sa s faktom, že prvá epizóda bola odvysielaná na Veľkonočný pondelok, azda ako večerné finále sviatkov, alebo také čosi. Ľudia odhádzali sneh, odčerpali vodu z pivníc, popolievali, pošibali, ponavštevovali príbuzných, večer, znavení zasadli k televízorom, že si pri čomsi ľahšom oddýchnu, a Jednotka poďho do nich natvrdo, prudký atak veselia, pozitívnej energie, smiechu, radosti zo života a vôbec.

Číta ešte niekto dobrovoľne Tolstoja? Dostojevského? Turgeneva? S neruskými klasikmi je to ako? Voltaire, Hugo, Heine, Dreiser? Čítania nadosmrti, aj keby od roku 1945 nikto nenapísal ani riadok. V tieni literatúry našich dní, devalvovanej na trh, sa čoraz častejšie pristihujem pri myšlienke, že by to nebola márna obeť. Zastaviť písanie, zakázať, aspoň na chvíľu, kým nebude znova prečítané všetko, čo by prečítané malo byť.