Stretli sme sa v detskom oddelení Malokarpatskej knižnice v Pezinku. Keď rozdala čitateľské preukazy veselej skupine prvákov, rozprávala nám o detstve, o otcovi Vincentovi, o práci, novinách a písaní, o knihách, o Bohu. Spisovateľka Veronika Šikulová.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Rozprávať sa s Veronou Šikulovou je ako vstúpiť de jej kníh a do kníh jej otca Vincenta. Asi to bude preto, lebo písanie (a čítanie) je pre ňu „spôsob bytia".

Archaická. Banálna. Citobôľna. Domácka. Efemérna. Fádna. Glorifikovaná. Hendikepovaná. Chudobná. Ideologická. Jednofarebná. Krotká. Lajdácka. Malátna. Nečítaná. Odvrhovaná. Provinčná. Rozporuplná. Sentimentálna. Ťažkopádna. Umelá. Vágna. Zabudnutá. Slovenská literatúra.

Oddnes poznáme desiatku finalistov prestížnej slovenskej ceny Anasoft litera. Nájdeme medzi nimi úspešných autorov, ale aj debutantov. Odborná porota vyberala zo 124 prozaických diel.

Sme katolíci a katolíčky, snažíme sa v každom vidieť Krista, milovať všetkých bez rozdielu, aj keď sa nám to nie vždy darí.