Kto bol v Gruzínsku, možno to videl na vlastné oči. Krásna lúka či záhrada za domom, no niečo vyrušuje. Človek si všimne akési tmavé hlinené veká. Akoby bola zem posiata záhadnými zaplombovanými vstupmi do podsvetia. A nie sme ďaleko od pravdy – kvevri.

Cesta vysokorýchlostným francúzskym vlakom TGV do Paríža, ktorý priemerne dosahuje vyše 300 km za hodinu, musí každého presvedčiť, že kultúrnymi znakmi Francúzska nie sú len symboly devätnásteho storočia ako Eiffelovka či Múzeum d’Orsay, ale že je to miesto patriace k najvyspelejším na svete.

Každý vnútroblok má svoj jedinečný charakter. Určuje ho poloha – či sa nachádza v historickom centre, alebo je ukrytý v labyrinte betónových sídlisk. Definuje ho aj dostupnosť – verejný dvor, ktorý sa ponúka každému okoloidúcemu alebo súkromný, ktorý v bezpečí a tichu ukrýva tajomstvá obyvateľov medzi štyrmi stenami. Charakterizovať ho môže napríklad príjemný podnik, malá záhradka alebo veľké detské ihrisko. Je zanedbaný alebo zveľadený? Chceme sa naň dívať skrze oko architekta, urbanistu, alebo sa radšej necháme zviesť jeho atmosférou a geniom loci? Prehnane povedané, akoby každý vnútroblok, každý dvor, bol jedinečnou žijúcou entitou. Keby sa zasnívame, mohli by sme túto entitu vnímať ako osobnosť. Dobrého priateľa, okoloidúceho cudzinca alebo možno aj milenca.

Pondelok, 14. november 1910. Na kotvisku v Hampton Roads pri Norfolku sa v dopoludňajšej rannej hmle črtá silueta krížnika Birmingham. Oko pozorovateľa zaujala čudná plošina vypínajúca sa nad prednou palubou.

Na Doniu sa od začiatku roka necelé dve stovky ľudí poskladali na projekt „Založ s nami DIVADLO V STODOLE“. Ak sa vám to zdá ako uletený nápad, dvojica herečiek za týmto projektom by vám hrdo dala za pravdu. Ale na mieste starého družstva v Lamači dnes predsa stojí funkčné divadlo – videl som ho na vlastné oči.

Pomaľovať miliónové Ferrari šialenými obrázkami a ešte za to získať uznanie polície, premiéra či umeleckých kruhov, rovnako milovníkov rýchlych áut, to sa nepodarí každému. Holanďan Ton Pret má však bláznivé nápady rád. Presvedčiť sa o tom na vlastné oči možno na Slovensku už len do 1. septembra. Vyše dve desiatky jeho veselých pestrofarebných obrazov vystavuje Múzeum moderného umenia Danubiana v Bratislave – Čunove.

Hovorkyňa potvrdila, že plánovaný je rozhovor oboch prezidentov medzi štyrmi očami.

Tomáš Stern a David Polak hovoria o tom ako oni vidia vojnu v Gaze, aké budú jej dôsledky a prečo by mal svet otvoriť oči. Táto vojna nie je podľa nich len o budúcnosti Izraela, ale aj o budúcnosti celej civilizovanej Európy.

„Gény sa dedia z rodičov na potomkov a často určujú vlastnosti ako farba vlasov, osobnosť a dokonca i farba očí. Moje gény sú modré,“ zaznieva od Sydney Sweeney v reklame pre značku American Eagle. Nasleduje voice-over, ktorý hovorí: „Sydney Sweeney má skvelé džínsy.“

V roku 2008 vyšiel v rámci série denníka SME Slovenské legendárne albumy aj titul Karol Duchoň – Čardáš dvoch sŕdc. Ako redaktor som vtedy zaznamenal výpovede skladateľov, ktorí s Duchoňom spolupracovali. Dvaja z nich už nie sú medzi nami, preto sú tieto spomienky dôležitým svedectvom doby a zaslúžia si revitalizáciu.