Diskusia o tom, akí sú dnešní úradníci a akí by mali byť? Prečo zaostávame v rozvoji štátnej kultúry v porovnaní so zahraničím? A je zaujímavé a prínosné pracovať vo verejnej správe?

Chápeme sklamanie pána Minicha z toho, že ani tieto voľby v Bratislave nevyhrá kandidát bez bilbordov.

„Tereza, ale ty máš okolo seba len samých šibnutých ľudí,“ povedal mi môj bývalý priateľ, psychológ. Po piatich rokoch vzťahu to má asi zmapované, pomyslela som si a zmenila tému. Škoda, mala som sa ho spýtať, kto teda šibnutý nie je. Kto je normálny? A čo to znamená? 

Byť hluchý a nemý, nepočuť a nerozprávať: Neviem si ani predstaviť, ako sa žije hluchonemému človeku. No mám súcit s utrpením človeka, ktorému chýbajú dva také dôležité prístupy k iným ľuďom a k svetu.

„Stala sa mi nehoda. Hanku mi vzali do nemocnice. Prestala chodiť aj rozprávať. Keď som ju bol navštíviť, jej sestry nám vymenili zámok na byte. Mám 74 a nemám zrazu nič.“

Na chvíľu sa stala Annamária a jej balerínky symbolom, ktorý vyvolal otázku: Majú Rómovia prístup k športu? A to nielen na ulici, ale najmä v kluboch, kde môžu súťažiť a reprezentovať? Odpovede sme našli tam, kde rómske deti vymenili balerínky za kopačky, kimono a školský úbor.

Utajenému investigatívnemu tímu sa podaril husársky kúsok. Zastihol Juraja Kemku a šéfredaktora .týždňa Štefana Hríba pri odchode z newyorskej centrály Georgea Sorosa, kde údajne „kuli pikle" proti Slovensku.

Zrejme ten čas prišiel. Bolo by azda dobre, keby sa zamestnal v nejakej spoločnosti na výrobu skutočných balíčkov, alebo rovno u Deda Mráza.

Máme tu ďalší prieskum, ktorý veští Kiskovi svetlú politickú budúcnosť. Tri poznámky k jeho bájnemu potenciálu.

Mám tú krajinu rád. Štyridsať rokov to bola aj moja vlasť. Potom ju dvaja, bez toho aby sa nás pýtali, rozdelili a ja som sa v nej stal cudzincom.