Nie je veľa vecí, ktoré by boli natoľko ospievané mnohými národmi ako hory. Človek by povedal, že v končiaroch hôr príroda ponúkla šťastnejším národom úžasnú vizuálnu skratku k národnej duši, dramatickú metaforu, ktorú je ľahko osláviť v súvislosti s domovom. Tie menej šťastnejšie národy, ktoré nemajú naporúdzi hory, potom ospevujú šíru diaľ, step, pusztu, prériu, snehové pláne, dokonca púšť, lebo aj z nich sa dá vydolovať krása potrebná ako metafora domoviny, rodnej krajiny.

Grécko je učiteľom západnej civilizácie už viac ako dve tisícročia. Akú lekciu si však odnesieme z toho, čo sa v Grécku deje teraz?

Na česko-poľskom pohraničí, na Tešínsku, ktosi ničí dvojjazyčné názvy dedín, miest a ulíc, ktoré sa tam nedávno objavili. Človek by to označil za hlúposť, detinské vystrájanie, a presne tak to vníma aj polícia, ktorá to rieši ako banálne priestupky, čo v našich krajinách znamená, že nerieši nič. Lenže zopár desiatok tisícov tešínskych Poliakov, posledná menšina, ktorá sa v Česku po vyvraždení Židov Nemcami a vyhnaní Nemcov Čechmi udržala, sa na to díva inak. Patrilo by sa k poľskej menšine dodať cudzie slovo autochtónna, teda pôvodná, taká, ktorá sa nedá označiť za prisťahovaleckú.

29. 9. 1999 som v popoludňajších hodinách vystúpil z vlaku v Trstenej. Nemohol som inak, lebo to je konečná stanica a ďalej už ani nie sú položené koľajnice. Namieril som svoje kroky k miestnemu františkánskemu kláštoru, položil som svoj kufor na zem a trikrát zazvonil na zvonček...

Taký je film Cigarety a pesničky dokumentaristu Mareka Šulíka, ktorý vznikol na pôde projektu AfterPhurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Nielen oni dvaja doň svoje duše vložili, ďalší si tam idú dušu vyspievať či inak vymuzicírovať, niekedy tam duša pomedzi slová uniká z úst v podobe nikotínového obláčika. A divák sedí a nasáva – zrakom, sluchom, dušou.

Českí žiaci budú mať od septembra nový nepovinný predmet Filmovú a audiovizuálnu výchovu. Na školách, kde na to majú potrebné technologické a personálne zabezpečenie, môžu deti nakrúcať vlastné filmy, animácie alebo dokumenty.

Ani tentoraz žiadna z politických strán veľmi nebojovala o ministerstvo školstva. Veď kto inteligentný a ctižiadostivý by stál o zástupy večne nespokojných učiteliek a žiakov, ktorí sami voliť ešte nemôžu. Aj ich rodičov dnes zaujíma všetko možné okrem školstva. Pritom nikto od ministra nečaká, že rozdelí vody Červeného mora a učiteľov a študentov prevedie do Zeme zasľúbenej. Väčšina žiakov by pre šťastie dokonca nepotrebovala dotykové tabule ani výkonné notebooky do každej lavice. Určite by nás milo prekvapili, no toto všetko nám úplne vynahradia schopní, motivovaní a neprepracovaní učitelia.

Dohodli sme sa na pive v jednom petržalskom lokáli. S rozhovorom nemal problém, ak neuvediem jeho meno. „Aj tak si to, čo ti poviem, prekrútite.“ Kedysi som ho učil na gymnáziu, v triede maturantov, ktorá bola dosť podpriemerná, patril k najbystrejším.

Pokiaľ Jamie Oliver s uličníckym šarmom oslňoval divákov jednoduchou a zdravou talianskou kuchyňou, ukazoval mužom, aké je varenie zábavné a sexy, dalo sa to brať ako záslužná osvetová práca zlepšujúca nielen fyzické, ale aj duševné zdravie divákov.

Správa pre svet znie, že Poľsko má nového prezidenta. Stal sa ním Bronislaw Komorowski, ktorý v druhom kole porazil Jaroslawa Kaczynského. Správa pre Poľsko znie trochu inak.