Peniaze prišli v bielej obálke, priniesla ich až ku dverám alternatívna, lepšie povedané nelegálna doručovacia služba. Sprevádzal ju list od strýka, ktorý pred tridsiatimi rokmi odišiel do New Jersey a už sa nikdy nevrátil. „Urobte si pekné Vianoce,“ bolo napísané v liste, na konci ktorého stálo krátke „bye“. Pani zavrela dvere, stále neveriac tomu, že príbuzný z emigrácie jej na konci roku poslal spásnych 50 dolárov. Nahlas zakričala na syna a nevestu a v hlave jej rástla veľká otázka: „Čo si za ne kúpim?“

Veci, ktoré nás nezaujímajú, hoci ich je asi viac ako tých druhých, zaujímavých, sú nezaujímavé len dovtedy, kým sú samy. Taká ropná plošina napríklad. Sama osebe možno disponuje nejakou oceľovou charizmou, aj dizajnová môže byť, ale kým je sama za seba, sotva zaujme. A podobne je to s väčšinou vecí, čo nás nezaujímajú. Umelecké diela napríklad. Taká Mona Líza, ak ma zhodou okolností práve ona nezaujíma, tak sa s tým nedá veľmi čo robiť.

V živote som nečítal občiansky zákonník alebo čosi podobné. Dokonca nezvyknem čítať do konca ani zmluvy, ktoré podpisujem. Intuitívne to cítim tak, že dohoda sa drží, a keď nie, tak sú tie podpísané papiere aj tak nanič. Nie je to práve najlepší postoj a párkrát v živote som naň trpko doplatil. Poučený prehrami som sa naučil vyhľadávať pomoc expertov na právo, keď na to príde.

Je tu s nami odnepamäti, približne rovnako dlho ako jej kamarát a spolupútnik jablko. No napriek tomu je oproti nemu vždy v ústraní. Cudne čaká v kúte ako hanblivá slečna na bále, kto si ju všimne a ocení jej prednosti. Hruška.

Témou tohto čísla je aktuálny posun uvažovania elít smerom k bájnemu stredu. Dávnejšie si tým prešla západná Európa, teraz sa tým brodíme my. Ako k tomu prišlo a čo to bude pre Slovensko znamenať?

Skúsenosť nasvedčuje tomu, že hoci je ruský prezident smelý, nie je hlúpo ľahkovážny.

Počujte rozsudok českého okresného súdu: odsúdený dostáva jednomesačnú podmienku a k tomu povinnosť poslať úradníčke „kyticu s nepárnym počtom čerstvých červených ruží v množstve najmenej 15 kusov" a list s vetou „správal som sa ako hulvát, za čo sa Vám veľmi ospravedlňujem".

Skutočnosť, že otáznik nad reverzným tokom plynu nezmizol ani po štvrtkovom rokovaní SR-EK-Ukrajina, pripisujú domáce interpretácie tvrdohlavosti ukrajinského partnera. Právom?

Je po Veľkej noci, po pôste, po slávnosti vzkriesenia. Mne sa však žiada vrátiť sa ešte raz k uplynulým dňom. Naše mestá a obce sa rozšírili o nové ulice, sídliská a pekné stavby. Tam už nie je príliš miesta pre kríž, božiu muku či pre kaplnku, ktoré symbolizujú tragiku nášho života. Napriek tomu aj v súčasnej dobe, tak ako po celé stáročia, my veriaci ľudia čerpáme silu a múdrosť z Ježišovho paschálneho príbehu. Mocní, bohatí, veľkňazi a zákonníci si v ňom podávajú nepohodlného, chudobného človeka a s pohŕdaním sa pýtajú: „Čo je to pravda?“ Chudobný človek je vždy len na posmech. Bezmocný, bez práva, bez práce, bez ceny, bez ochrany, bez peňazí, bez domova.

Dostala som pozvanie sprevádzať ekvádorských reprezentantov na svetový festival salsy v kolumbijskom meste Cali. Pre nás „salserov“ je to niečo ako zázrak. Už v autobuse cestou z Quita do Cali bola kopa zábavy s podarenými mladučkými tanečnicami a ich dobre stavanými tanečnými partnermi. Baby, čo tancujú salsu, musia byť malé, ľahké a svižné, aby sa dali dobre vyhadzovať do vzduchu, a chlapi by nemali byť žiadni zelenáči, aby tie svoje krásky vedeli nielen vyhodiť, ale aj chytiť. Všetci v autobuse mali nohy neprestajne v tanečnom pohybe, ešte aj keď sedeli.