Na kolumbijskú hranicu sme prišli za tmy. Šofér dramaticky nakázal zavrieť okná, zatiahnuť závesy a vpustil dnu dílera, aby sme zamenili pre všetkých peniaze. Vzrušenie sa dalo krájať. Dievčatá boli vyplašené, ale chalani sa toho chopili a v tme už bolo počuť šuchot, počítanie kolumbijských miliónov. Po dvadsiatich hodinách sme dorazili do Cali. Mesto, na pohľad ničím mimoriadne zaujímavé, je kolískou calenskej salsy. Je to športovejší štýl, neuveriteľne rýchly salsa pohyb, takže sa vám nechce veriť, že nesledujete zrýchlený záber. Pracujú tu najlepší tréneri sveta. Mesto je známe aj klinikami a odborníkmi na plastickú chirurgiu. Niežeby ju práve krásne tanečnice alebo celkovo Kolumbijčanky potrebovali, tým už nadelila príroda, ale zato ostatné krajiny Južnej Ameriky vedia, kam sa chodí za novým nosom či poprsím. A ja som nasávala festivalovú atmosféru. Salsa krásne spája ľudí. Päťhodinové tanečné šialenstvo sa začalo. Už neuveriteľné akrobatické a umelecké výkony detí ma udržiavali v napätí a nevedela som sa dočkať , čo predvedú dospelí. Absolútna svetová špička v salse predviedla niečo, na čo nikdy nezabudnem. Na každom kroku sa však potvrdzovala reputácia Kolumbijčanov nielen v tanci, ale aj v komunikácii. Všetci boli usmiati a nápomocní. Tu vám každý, nech už ho poprosíte o čokoľvek, povie: „Claro, con mucho gusto!“ Samozrejme, s veľkou radosťou! A tam sa to nekončí. Oni to pre vás s veľkou radosťou aj urobia!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.