V Mexiku nie je nič možné robiť napoly a nič neprejde len tak, aby sa vás to nedotklo. Je to krajina čili, tekily a slnka v očiach. Päť dní v tejto krajine opereného hada a takmer som nebola schopná nastúpiť do lietadla. Videla som moderné budovy, len niekoľko metrov od ruín Veľkého chrámu, neuveriteľné dopravné zápchy a pokoj ľudí, kráčajúcich na chodníku hneď vedľa.

Keď sme navštívili Silva Krčméryho, ako prvé sa nás opýtal: „Aký je tvoj duchovný život?“. Táto, často nepríjemná otázka mierila do čierneho. Silvo postavil svoj život na osobnom vzťahu s Bohom. Ale keď sa nás opýtal: „Aký je tvoj duchovný život?“, cítil som, že Silvo sa rozpráva v tej chvíli iba so mnou, že sa skutočne o mňa zaujíma. To je to tajomstvo krásnych ľudí: môžete byť na námestí v dave, ale keď sa vám prihovoria, máte pocit, že hovoria iba s vami.

Zrod rezolúcie Minulý týždeň sa podaril vážny krok v riešení sýrskej krízy. Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína – sa dohodlo na texte rezolúcie, ktorá zaviaže Sýriu, aby odovzdala chemické zbrane. Rezolúcia bude použitie chemických zbraní na akomkoľvek mieste označovať za ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Môj otec ešte za komunistov prechovával takú úctu ku Katolíckym novinám, že s nimi nedovolil ani podkúriť. Dodnes ich doma skladujeme. A pritom vtedy sa už vedelo, že redakcia potichu kolaboruje s komunistami skrze hnutie Pacem in teris. Keď sa v tých časoch spovedala istá babka, že necíti nejaké hriechy, kňaz sa jej spýtal: „Katolícke noviny čítate“? „Áno, samozrejme!“ „Tak ľutujte“ –znela odpoveď.

„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.

Iba pár dní po Pohode balíme stan a vyrážame do „najškaredšieho českého mesta“, ako povedal ktosi, koho radšej nebudeme menovať. Nie je to potrebné. Ostrava je totiž krásna a farebná. Minimálne posledných dvanásť rokov počas štyroch dní hudobného festivalu Colours of Ostrava.

Po 23 rokoch od „Mineriády“ rumunská televízia znova ukazovala tie zábery – tváre zmlátené na krvavú kašu. Baníci z Valea Jiului, zavolaní prezidentom Iliescom, prišli do Bukurešti, napadli demonštrujúcich študentov, zničili stranícke centrály opozície. Šesť mŕtvych, 746 zranených.

Pred piatimi rokmi americká súkromná inštitúcia Svetový pamiatkový fond (WMF) zaradila banskoštiavnickú Kalváriu z polovice 18. storočia na zoznam sto najohrozenejších pamiatok vo svete. Dnes vidno prvý veľký výsledok obnovy.

Najmenej päť rokov bol v liptovskomikulášskom rodnom dome výtvarníka svetového mena Kolomana Sokola nevestinec.

České Sudety sú tu v Ústí nad Labem a pri Děčíne úplne iné než tie pri Bavorsku a Rakúsku. Tu nebolo žiadne dvadsaťkilometrové hraničné pásmo a za hranicou bývali tí „dobrí Nemci“. Dobrí východní Nemci cestovali po Labe do bývalého nemeckého Aussigu parníkmi Friedrich Engels a Karl Marx, a keď sa vyhrnuli na nábrežie, blúdili mestom za lacnými výhodnými nákupmi kuchynského náčinia alebo platní. Jeden miestny chlapec, dnes už muž, mi rozprával, ako šokovaným východným Nemcom na otázku, ako sa dostanú ku Kaufhaus „Lape“, odpovedali po nemecky, že treba ísť po Hermann Göring Strasse a tam na Adolf Hitler Platz a odtiaľ to už uvidia.