Milí priatelia, už niekoľkokrát som velebil nepraktické veci. Do protikladu som dával veci nanajvýš praktické, všeobecne použiteľné a cenovo dostupné. Dnes mám ambíciu pokračovať v tomto donkichotskom boji proti praktickosti, respektíve mám úmysel zrúcať mýtus o spoločenskej prospešnosti dáždnika. Dáždnik je otrava. Ten, kto ho vymyslel, nemal určite nikdy nič na práci. Nikdy nič neprenášal v rukách a určite nie v daždi. Jeho jedinou víziou bolo ukryť sa pred nepriazňou počasia.

Po dlhom čase veľkého mieru a malých vojen, o ktorom si všetci mysleli, že bude trvať večne, vypukla prvá svetová vojna. Dôvody boli rôzne; mocnosti sa bili o trhy a teritóriá a vsali do svojho mocenského zápasu doslova celý svet. Jedným z dôvodov však bola celkom iste aj generačná vzbura synov proti otcom. Synovia sa hnali s vytreštenými očami do vojny ako lumíci do mora, kapali ako muchy za zvukov propagandistických píšťal, ktoré zneli často z úst najtalentovanejších spisovateľov, básnikov a prozaikov, slúžiacich v teplých vojenských spisovniach, kde vymýšľali vzletné slová, velebiace vojnu.

Myslel jsem, že se budu moci po čase vrátit k čistě ekonomickým tématům, ale laskavý čtenář promine, ještě nemohu. Ale nebojte, i dnešní poznámka s ekonomikou souvisí.

Americký komentátor David Brooks vyhlasuje vždy na prelome roka svoju cenu pre najlepšie eseje. Pochopiteľne, len pre tie písané v angličtine. Koho by ste vybrali za česko-slovenský priestor? Moji kandidáti za minulý rok sú dvaja. Zástupca šéfredaktora českého Respektu Petr Třešňák v eseji Deti splnu opisuje výchovu svojej autistickej dcéry vrátane svojho zúrivého zúfalstva nad jej nočnými záchvatmi (Respekt 27. januára 2014).

Asi ste to už tiež niekedy zažili. Máte za sebou dva týždne júlovej dovolenky, ale na začiatku augusta sa vám druhý syn, čo strávil mesiac na skautskom tábore, vracia domov a chcel by zrazu ísť k moru. Vzhľadom na neveľký zvyšok peňazí a dovolenky si stanovíte dve zásadné kritériá. Máte len týždeň voľna a nemáte peňazí na rozhadzovanie.

Počas letných nocí sa rád bicyklujem v uliciach štvrti Pätsto bytov, v bratislavčine bez „ť“. Tichá štvrť postavená začiatkom šesťdesiatych rokov, rozprestierajúca sa medzi Karadžičovou a „Dulákom“ a medzi Záhradníckou a Prievozskou. Vyrastal som tam, na Budovateľskej ulici. Idúc na bicykli, míňam rady zaparkovaných áut, občas prejde psíčkar so psom, občas mačka, stále je to tichá štvrť. Štvrť môjho detstva, áno, ešte pred dvoma rokmi to bola presná štvrtina. Teda v prípade, že moje detsvo ešte trvá.

Keď ste si mobil pred dvoma rokmi kupovali, bol perfektný. Dnes je pomalý, aplikácia sa zapína pätnásť sekúnd a animácie trhajú. Telefonujete a internetujete z neho však stále rovnako. Čo sa teda stalo?

Farnosti Važec, Hybe, Východná a Spišské biskupstvo slávia rôznymi podujatiami „Rok Janka Silana“. Je totiž sto rokov od narodenia a 30 rokov od smrti tohto významného slovenského básnika a kňaza. Pamätám si, ako som raz neskoro večer odchádzal z bytu tajného biskupa Jána Korca, keď mi vo dverách odrazu povedal: „Dostal som správu zo Spiša, že Janko Silan zomiera. Pomodli sa zaňho.“ Zostalo mi v pamäti, s akým pohnutím to povedal. Keď zomiera veľký básnik, ľudia ducha vedia, čo tým táto zem stráca.

Šnorchlujete v útrobách Mariánskej priekopy, listujete kníhkupectvami, v ruských voľbách ste trhli Putina a včera našli malajzijský Boeing. Dokonalý a plnohodnotný život? Takmer. Nebyť syndrómu zvaného FOMO.

Ktovie či v ECB oslavujú. Nemyslím novú 20-eurovú bankovku, ale dôležité výročie v nekončiacom boji proti kríze – práve sa končia trojročné neobmedzené úvery komerčným bankám.