„Pani, nemôžete ležať na zemi. Sadnite si na sedadlo.“ Hodím očami na môjho päťročného syna Filipka, ktorého som sa v lietadle rozhodla uložiť na zem. 

Jedna z mála vecí, ktoré si pamätám ako decko, je fotografia ženy so smutnými očami, výrazne namaľovanou tvárou, s ofinou do čela a cigaretou v kútiku úst. Pripomínala mi klauna. Klaunom je pre mňa i autor fotografie, Robert Vano. 

Vladimír Crmoman kritizuje správanie sa politikov a tvrdí, že nerobia vôbec nič, len sa na začiatku školského roka predvádzajú návštevami škôl.

Hľadiac Vladovi do očí som si uvedomil, že každá tvár je poznačená zlom, ktorému podľahla. 

V druhú septembrovú nedeľu (9. septembra) slovenský Amrop opäť pobeží deťom na pomoc. Ako každý rok pod hlavičkou Firmy deťom. ĎAKUJEME! s plným nasadením podporujeme jedno z nosných charitatívnych podujatí Linky detskej istoty, n. o. – beh 21 km pre deti.

Nepoznám svoj rodokmeň úplne detailne, ale aj tak si myslím, že nemám žiadnu nomádsku krv. Rómsku ani inú. Napriek tomu som fascinovaná nomádmi už od útleho detstva. 

„Prečo u vás nie sú omše a nemodlíte sa každý deň? Veď ste katolíci!“ spustil na mňa bývalý kňaz jednej malej cirkvi, ktorý u nás hľadal útočisko. Vedel som, že to nebude príjemný rozhovor. Napriek tomu som sa mu nechcel vyhnúť.   

Sú poslanecké vyšetrovacie výbory dobrým nástrojom na riešenie káuz? Alebo len príležitosťou na exhibíciu pre kamery? Ostatný český prípad – komisia pre pád ostravsko-karvinských baní OKD – ponúka oboje.

Uplynulé dni boli horúce. Aj kvôli únosu. Oklamali nás Vietnamci? Alebo sme o tom vedeli? A prečo sme únos doteraz nevyšetrovali?

Slovenskom otriasa už druhá kauza únosu v modernej histórii. Aké bude mať dopady na vnútropolitickú situáciu? Zhorší sa obraz Slovenska v očiach našich spojencov? A ako u nás fungujú vietnamské komunity?