Právne služby pre technologické firmy prechádzajú zásadnou transformáciou.

Šport je tá najkrajšia a najľahšia cesta inklúzie, hovorí s takým nadšením, že o tom nezapochybujete. Eva Gažová je národná riaditeľka Špeciálnych olympiád Slovensko pre športovcov s intelektuálnym znevýhodnením.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Tak som si zase zavaril. Sľúbil som, že napíšem (vo voľnej nadväznosti na tému čísla) niečo o dedičstve normalizačnej mentality. Nie natoľko v kontexte kultúry či popkultúry, skôr v súvislostiach morálnych a politických, hoci tie sa od kultúry nedajú úplne oddeliť, ba majú s ňou zaujímavé spojitosti. Narazil som však na problém.

Robert Fico kvôli ruskému plynu odporoval sankciám EÚ voči Rusku a ohrozil tým slovenský záujem. Obhajoval to lacným plynom pre Slovensko, tak sme to rozobrali. Koľko plynu potrebujeme, odkiaľ môže prísť a čo chce premiér od Ruska? Vysvetľuje analytik Radovan Potočár.

Dobrý deň, do kín prichádza film Duchoň, a s ním aj otázka, v čom sme to žili pred rokom 1989, ako vtedajší režim ničil životy talentovaných ľudí a ako mu v tom pomáhali zlé rodinné vzťahy. Karol Duchoň je obálkovou témou nového .týždňa, vrátane rozhovoru s režisérom filmu Petrom Bebjakom. Pokračuje aj seriál Martina Mojžiša o železe, a pripravili sme aj spomienku na Ozzyho Osborna. Želám Vám príjemné čítanie.

Hlavnými témami rozhovorov budú repatriácia zamietnutých žiadateľov o azyl, potláčanie nelegálnej migrácie, ako aj boj proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Miloslav Bahna je riaditeľom Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied a venuje sa aj téme migrácie. V rozhovore opísal dynamiku odchodov zo Slovenska, to, či sú motivované viac politicky alebo ekonomicky a či má na ne vplyv politika tejto vlády.