Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

V knihe Blázon a iné paraboly je bájka opisujúca mesiac v splne, majestátne rozprestretý nad mestom. Všetky psy mesta začali na ten mesiac štekať. Iba jediný pes neštekal, ba viac, napomenul ostatných psov vážnym hlasom: „Nezobudíte pokoj mesačného spánku, ani neprenesiete mesiac na zem tým svojím štekaním“. Vtedy prestali všetky psy štekať a nastalo hrozné ticho. Iba ten pes, čo ich pred chvíľou napomenul, začal do toho ticha štekať, a zotrval v tom štekaní po celý zvyšok noci. Toľko príbeh.

Írsky spisovateľ George Bernard Shaw povedal, že ak existuje na svete viera, ktorá má reálnu možnosť prevziať vládu nad Veľkou Britániou, ba nad celou Európou, a to v priebehu ďalšieho storočia, je to islam. Udalosti v Holandsku by zrejme považoval za potvrdenie svojej prognózy.

Milí priatelia, praktické veci ma desia. Vo svojej naivnej pacifistickej detinskosti velebím veci nepraktické, komplikované, ťažké, ba priam nepotrebné. Imponujú mi zašité dekoračné vrecká, okrasné zipsy, okrasné záhrady, otrasné účesy, či gombíky, ktoré nemožno prestrčiť dierkou. Obľubujem veci, s ktorými sa nedá utekať, tiahnuť do boja, vyhrávať preteky. Uznajte, kto by bežal maratón s kávovarom v igelitke? Neúspešne bojujem proti nerozbitnosti plastových fliaš, v ktorých dehonestujúco skladujeme životodarnú vodu. Odmietam plastové i papierové poháre!

Stavím sa, že si nespomeniete, kedy bol posledný krízový summit v eurozóne. Problém je, že so stresom z Bruselu sa vytratilo aj odhodlanie riešiť dlhový problém.

Spýtajte sa basketbalovej trénerky Hejkovej, futbalového trénera Weissa, hokejového Šuplera, ktoréhokoľvek nášho hokejistu či futbalistu, pôsobiaceho v Rusku, na najsilnejšie zážitky z Moskvy. Určite spomenú aj dopravu. Ba skôr jej státie. Nekonečno môže v Moskve v aute trvať hodiny.

Keď som kedysi skončila preduniverzitné štúdium, mala som pocit, že mi už nič nepatrí, možno už ani moje vlastné telo. Život v ubytovniach v človeku vyvolá dojem, že celá jeho existencia, intimita, osobné veci, ba aj nahota, to všetko sa stalo verejným statkom. „Zdieľať“ je povinné slovo, stalo sa takou normou, že už ani na chvíľu nemožno byť sám. Po rokoch mobilizácie, družstevných táborov a smutných školách som sa potrebovala predávkovať súkromím.

Triešteniu opozície nevidno konca. Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, ba aj Žitňanská & Beblavý majú kus pravdy. Ako celok je však to hemženie – jeden rozkol za dva mesiace – verejnosti hlboko nezrozumiteľné.

Na prvé počutie to znie nelogicky, ale naozaj nemusí každý delikátny pokrm všetkým voňať. Ba naopak, v istých špecifických prípadoch je neznesiteľný kulinárny smrad úplne v poriadku.

Galérie sú zvláštnymi priestormi. Väčšinou je v nich úctivé, ba priam až zbožné ticho. Aj v divadlách a koncertných sieňach filharmónií je to tak, ale len pred (a v prípade slabšieho výkonu vystupujúcich aj po) umeleckej produkcii.