Babské jazdy sa týmito témami vyznačujú. Kým chlapi si myslia, že baby sa bavia iba o topánkach a lakoch na nechty, dievčatá si vykladajú sny a rozprávajú sa o duchoch. Napríklad.

Tento rok sa bude rozhodovať o osude Recyklačného fondu, ktorý zdeformoval slovenský trh s odpadom. Je veľa argumentov, prečo by bolo najlepšie ho zrušiť.   

Skoro vždy, keď Izraelčania sledujú ekonomické spravodajstvo o rastúcich cenách ropy a o ďalšej revolúcii v arabskom svete, ktorá nimi môže ešte viac zamávať, spomenú si na premiérku Goldu Meirovú. Cynická dáma sa preslávila vetou, že Mojžišovi trvala cesta z Egypta do zasľúbenej zeme preto až 40 rokov, lebo hľadal jedinú krajinu v celom regióne, čo nemá ropu. A našiel Izrael.

Japonec Masahiko, ktorý už niekoľko rokov žije na Slovensku, dal na rady svojej manželky a a vybral sa spoznávať slovenské mestá, aby zistil „čo sú tí Slováci zač.“ To je hlavná dejová línia nového dokumentu Slovenskej televízie Z mesta do mesta od tímu autorov, medzi ktorými je aj Peter Kerekes, autor úspešného dokumentárneho filmu Ako sa varia dejiny.

Zuzana Fialová leží v moskovskej nemocnici, oprašuje ruštinu a občas komunikuje s novinármi o svojom zranení, ktoré utrpela pri samovražednom atentáte na letisku Domodedovo.

Za posledných dvanásť mesiacov prišlo do kín množstvo filmov, niektoré z nich zaujali divákov, niektoré kritikov a niektoré jedných aj druhých. Aké trendy boli v minulom roku vo svetovej kinematografii, čo sa zmenilo a čo nás (ne)prekvapilo?

Desaťmiliónové Haiti nezažilo epidémiu cholery sto rokov. V polovici októbra sa vyskytli jej prvé prípady na brehoch rieky Artibonite v centrálnej časti krajiny v blízkosti základne nepálskeho kontingentu síl OSN (MINUSTAH).

Keď píšem tento text, medzinárodný filmový festival Jeden svet je v plnom prúde. Keď pred časom jeho organizátori na tlačovej besede informovali novinárov o jeho programe, o ulicu ďalej prebiehala oficiálna rozlúčka s pánom Ernestom Valkom.

Servus Emil, na Dušičky som bol na hroboch. Čo sa týka hrobov, mám kam chodiť, len neviem, či niekto bude chodiť na môj. Ale, keď sa to tak vezme, je mi to fuk. Mohol by som si želať, aby môj popol rozprášili, ale nemám ani tušenia, že kde. Na Slavíne to by bolo asi nevhodné, predsa len by som mal byť skromnejší a na nejakom bezvýznamnom mieste, to by mi zase bolo ľúto, lebo až za takého bezvýznamného sa nepovažujem.

Spôsob, akým predseda KDH nadobudol svoje bývanie, je eticky viac ako problematický. Zároveň je jeho príbeh (i ďalšie, čo sa objavili), pred komunálnymi voľbami výstražný aj ako sonda do nižších úrovní slovenskej politiky.