Súčasná ekonomická kríza nie je dôvodom zavrhnúť kapitalizmus. Napriek tomu je užitočné pozrieť sa po alternatívnych konceptoch, ktoré vnášajú do podnikania pozoruhodný etický rozmer. Takýmto príkladom je aj takzvaná Ekonomika spoločenstva.

Nemal výtvarné ani iné umelecké vzdelanie. Pôvodne bol právnik, fotografovať začal až po štyridsiatke na rodnom Liptove, kam sa musel v roku 1948 nedobrovoľne vysťahovať z Bratislavy. Napriek tomu sa Martin Martinček stal legendou slovenskej fotografie. Tento rok by sa dožil sto rokov.

Milí priatelia, Malé Karpaty sú mojím domovom. V tých vinohradoch a lesoch som prežil celé detstvo. Vtedy, priznám sa, mi to aj liezlo na nervy, no dnes oceňujem všetky detaily každého dňa, ktoré som tam strávil. Pod gaštanom a lipami som sa učil písať. Písmo mám krivé, také všelijaké, presne ako korene stromov, ktoré prerastajú túto zem. Včely bzučali, muchy robili neplechu. Mravce, ako píše básnik Mikuláš Kováč – nosili kúsky slnka.

Hannah Montana je mŕtva! To je odkaz šotov, ktorými Miley Cyrus zahlcuje svetové médiá. Miláčik nedospelých dievčatiek sa mení na miláčika ich už veľmi dospelých otcov – a na nočnú moru ich ustarostených mamičiek. Miley tvrdí, že našla sama seba. Okej, asi sa tomu nedalo vyhnúť.

V tejto krajine som hosťom, a tak by som sa mal aj správať. Ale predsa mám jednu prosbu: milý slovenský ľud, mohol by si ma ušetriť tých tvojich výhovoriek?

Prieskumy verejnej mienky už celé týždne signalizovali, že voľby vyhrá Fidesz. V radoch vládnucej strany napriek tomu bolo cítiť kŕčovité úsilie viesť kampaň až do poslednej chvíle.

Balíš si ráno svoju tašku, chystáš sa vyraziť do školy a z kuchyne počuješ, ako ťa opäť sekíruje tvoja matka: „Hlavne sa do ničoho nepleť, všetko ti môže neskôr narobiť kopu starostí,“ kričí z kuchyne. Tak si vyrazil na rannú schôdzu do školy, uzavretý sám do seba, aby si nikto nič nevšimol. Zazvonil zvonček, vstúpil si do triedy, kde sa začínala hodina dejepisu a dejepisárka zase raz ponúkala manichejskú verziu minulosti. Vedel si, že to nebolo tak, ako tvrdila učiteľka, pretože si tie dejiny poznal z kníh svojho starého otca. Ale zostal si ticho, aby si nemal problémy.

Vyšiel Bulat Okudžava. Ruský básnik, prozaik, ale predovšetkým pesničkár. Dvojjazyčne, vo výbornom preklade Jána Štrassera a s cédečkom z Okudžavovho koncertu v Brne.

Keď sa gazdinke nechce príliš vymýšľať, a napriek tomu potrebuje zasýtiť doma hladné krky, stačí vysloviť dve zázračné slovíčka. Všetkým sa hneď rozleje blažený výraz po tvári. Kto neverí, nech číta nahlas a pozoruje okolie: francúzske zemiaky.

Zástancovia tradičnej rodiny varujú pred legitimizáciou homozväzkov spôsobom, akoby spoločnosť v blízkej budúcnosti stála pred hroziacou epidémiou v podobe homosexuálnych adopcií. Jednak si myslím, že to je fóbia ľudí, ktorí sa s homosexuálnymi pármi, žijúcimi v dlhodobom zväzku, nikdy nestretli, na druhej strane som z tejto debaty znechutená – aj keby naozaj nešlo o nič iné, len o to, ako sa zmocniť opustených sirôt nekompletnými homo-príšerami, koľkých párov by sa takýto druh adopcie na Slovensku v skutočnosti týkal? Dvadsiatich? A čo spravíme s tými lesbickými ženami, ktorým v túžbe mať dieťa nijako nezabránime? Veď je to smiešna debata.